Spojené štáty zrušili chystaný budapeštiansky samit prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom kvôli tomu, že sa ruská strana držala svojich maximalistických požiadaviek ohľadom Ukrajiny.
Na svojej internetovej stránke o tom píše denník Financial Times s odvolaním sa na ľudí oboznámených s touto vecou.
Lavrova neústupnosť
Len pár dní po tom, ako sa Trump s Putinom počas telefonátu dohodli na tom, že sa stretnú v Budapešti, aby rokovali o možnostiach ukončenia ruskej invázie na Ukrajinu, poslalo ruské ministerstvo zahraničia do Washingtonu list, v ktorom zdôrazňovalo, že je potrebné sa zaoberať tým, o čom Putin hovorí ako o "základných príčinách" vpádu do susednej krajiny.
Ide o veľké územné ústupky zo strany Kyjeva, výrazné obmedzenie ukrajinských ozbrojených síl a záruku, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO.
Spojené štáty samit zrušili po telefonáte medzi šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom a americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Rubio po ňom povedal Trumpovi, že Rusko vôbec neprejavuje ochotu rokovať, uviedol jeden zo zdrojov Financial Times.
Už pred oznámením o chystanom budapeštianskom samite Američania čoraz viac pochybovali o tom, či rozhovory s Rusmi niekam povedú, ak Moskva nezmení svoj postoj. Financial Times spomínajú, že americkí zástupcovia boli šokovaní neústupnosťou Lavrova, ktorý v septembri počas krátkeho stretnutia s Rubiem v New Yorku opakoval nepravdivé tvrdenia, že Ukrajine vládnu nacisti.
Zdroje Financial Times uvádzajú, že Trump by stále bol ochotný s Rusmi rokovať, ak by si myslel, že by takáto schôdzka znamenala posun.
Telefonát s Putinom
Hoci Trump po telefonáte s Putinom z 16. októbra povedal, že "bol veľmi produktívny", šéf Kremľa ho otrávil tým, že vychválil údajné úspechy ruskej armády pri Kupjansku v Charkovskej oblasti a na rieke Oskil, ktorá týmto regiónom preteká, povedali dvaja ľudia oboznámení s priebehom rozhovoru.
Po tomto telefonáte Trump naznačil, že už neuvažuje o tom, že by Ukrajine dodal strely Tomahawk, pretože by to podľa neho mohlo znamenať eskaláciu.
Nasledujúci deň Trump na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počas rokovaní v Bielom dome tlačil, aby urobil ústupky voči Rusku. Atmosféra na stretnutí bola napätá a Trump pri nej rozhadzoval mapy Ukrajiny a vyhlasoval, že ich má plné zuby, uviedli už skôr Financial Times.
Sankcie na ropné spoločnosti
Avšak po odrieknutí samitu v Budapešti Trump znovu zvýšil tlak na Rusko, keď zaviedol sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti. Kritizoval tiež Putina za to, že testuje jadrové zbrane namiesto toho, aby sa snažil zasadnúť k mierovým rokovaniam.
Rusko sa snaží Ukrajinu a jej európskych spojencov obviňovať z toho, že marí pokrok, ktorý Trump s Putinom podľa Moskvy dosiahli na augustovej schôdzke na Aljaške. Podľa nej to pôsobilo, že šéf Bieleho domu upustil od svojej požiadavky na okamžité prímerie v bojoch na Ukrajine. Spojené štáty samit predčasne ukončili po tom, ako Putin odmietol Trumpov mierový plán, požadoval ďalšie ukrajinské územia a pustil sa do dlhého historického výkladu.
Putin bol po stretnutí s Trumpom frustrovaný, pretože šéfa Bieleho domu nedokázal prinútiť k tomu, aby situáciu chápal z ruského pohľadu a zmenil svoju politiku, povedal Peter Schroeder, ktorý v minulosti pôsobil v národnej spravodajskej rade podriadenej americkému riaditeľstvu tajných služieb.