Srbský prezident Aleksandar Vučić navrhol, aby sa Európska únia rozšírila o západný Balkán ako celok, informovali miestne médiá. Kontroverzný plán odmietol premiér Čiernej Hory, ktorá je v pokročilej fáze prístupového procesu. EÚ doteraz vedie rokovania s každou krajinou osobitne, pričom rýchlosť ich integrácie závisí od vykonávania reforiem.
"Vstup celého západného Balkánu do EÚ je najlepší nápad. Ak by nejaká krajina chýbala, čo s tými krajinami budete robiť?," povedal Vučić podľa agentúry Beta na utorkovej konferencii usporiadanej organizáciou Globsec v Belehrade.
Všetky národy na západnom Balkáne sa takto "budú cítiť lepšie", dodal s tým, že ideu navrhne lídrom Európskej únie.
Komisia vyzýva na ďalšie reformy
Srbsko je od roku 2012 kandidátom členstva v EÚ a vstup do bloku označuje za svoj prvoradý cieľ. V praxi však uzavrelo iba dve kapitoly prístupových rozhovorov, a to len predbežne.
Európska komisia vo svojich hodnotiacich správach pravidelne vyzýva Srbsko na ďalšie reformy najmä v oblasti právneho štátu a tiež na zosúladenie zahraničnej a bezpečnostnej politiky Srbska s EÚ.
V pokročilejšej fáze integrácie oproti Srbsku je susedná Čierna Hora, ktorá by chcela uzavrieť prístupové rokovania už v budúcom roku a do bloku vstúpiť v roku 2028.
V roku 2027 plánuje zavŕšiť rozhovory aj Albánsko. Integrácia zvyšných štátov západobalkánskej šestice - Bosny, Kosova a Severného Macedónska - viazne na ich nedoriešených vnútorných i zahraničnopolitických problémoch.
Vučić má dnes v Bruseli rokovať s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a predsedom Európskej rady Antoniom Costom. Von der Leyenová pri svojej návšteve Belehradu v polovici októbra Vučičovi oznámila, že už bolo dosť prázdnych slov o túžbe Srbska po vstupe do EÚ a že očakáva, že srbské vedenie prejde ku konkrétnym činom.
Dlhoročné diskusie
"Súhlasím s tým, že pre celý západný Balkán by EÚ mala byť konečným cieľom. My tam na vás budeme od roku 2028 čakať a dúfame, že naozaj urýchlite a podporíte ostatných kandidátov z regiónu," napísal v ironicky ladenom vyjadrení na X čiernohorský premiér Milojko Spajić k Vučičovej výzve.
Narážal tým na kritiku, podľa ktorej Belehrad prostredníctvom srbskej menšiny v Čiernej Hore zámerne brzdí integráciu krajiny do EÚ.
Otázka, či prijať západný Balkán do EÚ ako celok alebo naopak podporovať pri vykonávaní reforiem jednotlivé krajiny regiónu so sklonmi k nestabilite, bola predmetom mnohoročných diskusií.
Po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu však nabral integračný proces na západnom Balkáne na dynamike a zvíťazil druhý prístup, ktorý odmeňuje krajiny vstupom do EÚ na základe skutočných reformných zásluh.
Vyjadrenie vyvolalo veľký ohlas
Vučičovo vyjadrenie vzbudilo veľký ohlas v miestnych médiách a na sociálnych sieťach. Diskusia sa týkala predovšetkým skutočných zámerov srbského prezidenta.
Srbský politológ a expert na integráciu Srbska do EÚ Srdjan Majstorović medzi možné dôvody spomína obavu Vučiča, aby Srbsko po prípadnom vstupe Čiernej Hory a Albánska nevyzeralo ako porazené v porovnaní so susedmi, ale tiež možnú snahu srbského prezidenta integračný proces západného Balkánu celkovo spomaliť novými debatami vo vnútri EÚ.
Iní experti v tejto súvislosti poukazovali na údajnú snahu Srbska, najväčšieho štátu v regióne, uplatňovať právo veta voči dianiu na západnom Balkáne.