Summit NATO je o nervóznych úsmevoch Európanov v Ankare, ktorí dúfajú, že to celé skončí bez nejakého výbuchu. Všetci už si zvykli na Donalda Trumpa a majú za sebou operetnú vzburu na kolenách, keď sa tvárili, že snáď nedajú Grónsko.
Majú za sebou aj urazené výkriky, že sa budú brániť sami, o čom vedia, že je to blúznenie. Ale to všetko bol odvar v porovnaní s tým, o čo ide teraz v Ankare.
Trump na začiatku summitu v Ankare vyhlásil, že „testoval“ spojencov NATO
Odohráva sa tam jeden z najdôležitejších summitov v histórii Aliancie. Ide o to, či sa NATO dokáže prispôsobiť zásadne zmenenej strategickej realite. Tá zmena je, samozrejme, k horšiemu, ale nevyzeralo to tak, že ju Európa brala vážne.
Keď Rusko prepadlo Ukrajinu, kadejaký politik maľoval strašidelnú víziu, ako Rusko zaútočí aj proti Pobaltiu, Poľsku a tak ďalej, proti ruskej vojenskej hrozbe sa osvecovali eiffelovky Európy, ale o zvýšení vojenských rozpočtov sa začalo hovoriť až o dva a pol roka neskôr, keď začal Donald Trump.
Podobne, keď niekto v prvej etape ukrajinskej vojny uviedol, že Západ nemá dosť zbraní, ktoré by Ukrajine poskytol, namiesto toho, aby to bolo považované za poplašné burcovanie, bol obvinený z podkopávania odhodlania statočne osvetľovať eiffelovky.
V takejto situácii bola Európa. Jej neschopnosť niečo urobiť s vlastnou obranou bola rovnako nebezpečná ako hrozby zvonku. A v takej situácii stále do značnej miery je, hoci veci sa začali hýbať.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo Rutte hrá na summite dobrú náladu,
- Ako Trump prinútil Európu viac platiť za obranu,
- Prečo sa americká pozornosť presúva k Číne,
- Či sa NATO dokáže prestavať na novú realitu.
Dostupné pre predplatiteľov 
Rutteho inscenácia
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 59% na dočítanie.
Zostáva vám 59% na dočítanie.
