Za aký dlhý čas by Severná Kórea dokázala zasiahnuť svojho južného suseda, Japonsko či dokonca USA?
Prinášame názory odborníkov, medzi nimi Davida Wrighta, uznávaného vedca a jedného z riaditeľov spoločnosti Global Security Program, a Markusa Schillera z nemeckej spoločnosti ST Analytics, nezávislej poradenskej firmy zaoberajúcej sa vesmírnymi technológiami a raketami.
Balistické rakety a jadrové hlavice
Aké vojenské schopnosti ale dnes KĽDR vlastne má? Ide v zásade o vývoj balistických rakiet a tiež o jadrové hlavice.
Čo sa týka balistických rakiet, tak tu je tento rok významným zlomom. "Nedávny test rakety Pukkuksong-2 (KN-15) ukázal, že KĽDR je vo svojich raktách schopná použiť tuhé palivo, čo je oproti tekutým palivám značný krok vpred," povedal pre iDNES.cz Michal Smetana, odborník na problematiku jadrových zbraní.
Tuhé palivo umožňuje oveľa rýchlejšiu prípravu i odpálenie, a to v rade desiatok minút. Rakety s tekutým palivom naopak vyžadujú dlhšiu prípravu a tankovanie, čo prebieha niekoľko hodín a akciu nie je ľahké skryť pred špionážnymi satelitmi.
V polovici mája potom KĽDR otestovala raketu, ktorá by podľa odborníkov dokázala zasiahnuť aj americkú základňu na ostrove Guam. Podľa severokórejskej tlačovej agentúry KCNA išlo o raketu Hwasong 12, ktorá vystúpila do výšky 2 111 kilometrov a potom spadla do Japonského mora.
Dlhoročný odborník na letectvo a kozmonautiku John Schilling k tomu na webe 38 North napísal: "Test demonštroval nielen schopnosť KĽDR zasiahnuť americkú základňu vzdialenú až 3 500 kilometrov pomocou rakiet stredného doletu, ale hlavne môže znamenať významný pokrok v rozvoji medzikontinentálnych striel."
Druhou otázkou je schopnosť Severnej Kórey nasadiť na rakety jadrové hlavice. "KĽDR tvrdí, že to už dokáže. Napríklad vo februári ukázala fotografiu miniaturizovanej verzie jadrovej nálože, ktorú by mohli niesť rakety dlhého doletu. Nie je však možné s istotou potvrdiť, či ide o skutočné zariadenie, alebo o obyčajnú maketu. Je však pomerne reálne, že KĽDR už po technologickej stránke miniaturizáciu hlavíc zvládla a je schopná ich umiestniť aspoň na niektoré typy rakiet," hovorí Smetana.
Iní experti sú ale v tejto otázke skeptickejší. Obavy môže aspoň čiastočne rozptýliť tiež skutočnosť, že KĽDR nedisponuje naozaj silnými atómovými zbraňami. Sila najväčšieho severokórejského testu sa odhaduje na 20 až 30 kiloton TNT, čo je "len" dvojnásobok pumy Little Boy zvrhnutej v auguste 1945 na Hirošimu.
Dosah severokórejských rakiet podľa japonského ministerstva obrany:
Veľmoci majú dnes síce k dispozícii oveľa silnejšie jadrové zbrane, aj tak by však boli účinky severokórejskej jadrovej bomby veľmi ničivé. Softvérový simulátor ukazuje, že výbuch hlavice o sile 25 kiloton na newyorskom námestí Times Square by o život pripravil takmer 650-tisíc ľudí.
Hrozbu teda nie je možné podceňovať. A aké scenáre pre agentúru AP načrtli spomenutí odborníci?
Soul: delostrelecká paľba aj chemické zbrane
Útok na juhokórejskú metropolu Soul by bol otázkou niekoľkých minút. Armáda Južnej Kórey má síce modernú výzbroj, ale jej obranný systém samozrejme nie je nepriedušný.
Ak by KĽDR napríklad pustila delostreleckú paľbu, tak by sa Soul iste nepremenil v "more zaliate plameňmi" (ako sa severokórejský režim vyhráža), ale aj tak by viac ako desaťmiliónová metropola utrpela veľké straty.
Južná Kórea disponuje americkým antibalistickým raketovým systémom THAAD a protiraketovým systémom Patriot, ktorý dokáže zostreliť nepriateľské rakety aj lietadlá, delostrelectvo to však nezastaví.
Ak by sa teda KĽDR k takémuto kroku odhodlala, útok by prišiel bez varovania a prakticky okamžite. Otvorená navyše zostáva možnosť použitia biologických alebo chemických zbraní, ktorých má severokórejský režim veľké množstvo. Južnú Kóreu teda netrápi len hrozba jadrového útoku.
Tokio: fungovala by ochrana?
Nad Japonsko by raketa s nukleárnou hlavicou letela asi 10 minút. A Tokio robí všetko pre to, aby v takomto prípade útok odrazilo. Japonci disponujú jednak systémom Patriot, tak aj protivzdušným systémom Aegis umiestneným na lodiach.
Aegis je účinný najmä proti raketám s doletom kratším ako 5 000 kilometrov. Nepriateľskú raketu ideálne zachytí už počas strednej fázy letu. Ak by sa to nepodarilo, nastúpi Patriot, ktorý by mal raketu zneškodniť v poslednej fáze.
Mohlo by sa zdať, že do takej protiraketovej strechy nezateká. Napriek tomu Japonsko uvažuje buď o rozmiestnení systému THAAD, alebo o doplnení systému Aegis o suchozemskú verziu.
Panujú však pochybnosti o tom, či by aj zdokonalený obranný štít dokázal zachytiť viac rakiet odpálených naraz. Toho si je KĽDR zrejme vedomá, preto v marci odpálila do Japonského mora hneď štyri strely naraz.
San Francisco: pol hodiny do katastrofy
Výbuch jadrovej hlavice o sile 25 kiloton v centre San Francisca by o život pripravil až 200 000 ľudí a ďalších približne 220 000 by bolo zranených.
Podľa Johna Schillinga však americké mestá nebudú v ohrození "zajtra ani pozajtra." K tomu, aby Severná Kórea dokázala zasiahnuť ciele v USA, by totiž musela vyvinúť raketu schopnú doletieť aspoň 7 000 kilometrov. To je vzdialenosť medzi KĽDR a Havajskými ostrovmi. Mestá na západnom pobreží USA sú potom vzdialené viac ako 8 000 kilometrov.
Testovaná raketa Hwasong 12 má odhadovaný dolet iba 4 500 kilometrov. Ak by sa však Severokorejčanom v budúcnosti podarilo úspešne zvládnuť medzikontinentálne strely, tak by mestá ako San Francisco či Los Angeles mohli byť zasiahnuté za menej ako polhodinu.
See analysis from @Missile_Defense on North Korea's missile capabilities, all in one place: https://t.co/Yf60yLsO3I pic.twitter.com/YFK6vASqDB
— CSIS (@CSIS) 15. mája 2017
Balistické rakety schopné niesť jadrové hlavice môžu ale byť vystrelené aj z ponorky, čo zvyšuje operabilitu. Jediný typ takejto rakety, ktorou Severná Kórea disponuje, je KN-11 (prehľadne si môžete všetky rakety zobraziť na stránkach CSIS). Tá by mala mať dolet okolo 900 kilometrov, ide však len o odhady.
Washington: desať minút na rozhodnutie
Hlavné mesto Spojených štátov delí od Severnej Kórey vzdialenosť 11 000 kilometrov. Podľa odhadu Markusa Schillera by to balistickej rakete trvalo asi 30 minút; David Wright tipuje približne 39 minút.
Spojené štáty spoliehajú na antibalistický dáždnik nazývaný Ground-Based Midcourse Defense (GMD). Ten je však podľa niektorých kritikov riadne deravý.
"Strategická raketová ochrana v súčasnej podobe predstavuje prinajmenšom vyhodené peniaze," kritizovalo systém v minulom roku združenie Union of Concerned Scientists. Podľa vedcov tento obranný dáždnik iba vzbudzuje falošné pocity bezpečia.
New #NorthKorea missile could fly 4,500 km. For perspective, that's a bit further than line 7 here. @CSIS pic.twitter.com/EbqnzBbUsE
— CSIS Missile Defense (@Missile_Defense) 14. mája 2017
Kritici tiež poukazujú na fakt, že hoci systém GMD stál 40 miliárd dolárov, z celkom deviatich cvičných pokusov medzi rokmi 2002 a 2016 zlyhal šesťkrát.
Podľa Davida Wrighta je ale hlavnou otázkou, čo by urobil americký prezident. "Aj v prípade rakiet s dlhou dráhou letu je nutné urobiť veľa krokov od detekovania odpálenia až po zistenie, o čo vlastne ide. V úhrne by prezidentovi zostalo asi 10 minút na rozhodnutie, či spustiť odvetný útok," hovorí.
Počas piatich minút je možné odpáliť balistické rakety rozmiestnené na zemi, počas pätnástich minút tie z ponoriek. A kto videl film "Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu," ten určite vie, že takýto rozkaz sa ťažko berie späť.