Klonovanie znamená prenos genetického materiálu z jadra somatickej (telovej) bunky dospelého jedinca do vajíčka samice toho istého druhu, z ktorého bol predtým odstránený jej vlastný genetický materiál. Táto procedúra je zložitá a citlivá na mnohé vplyvy. Po dlhom zdokonaľovaní však umožnila vyprodukovať zárodky celého radu živočíchov, ktoré vedci umiestnili do materníc náhradných matiek.
Tie veľkú časť vyklonovaných zárodkov predčasne potratili. Napokon sa však narodili vyklonované mláďatá aj viacerých veľkých cicavcov, konkrétne oviec, ošípaných, kráv a naposledy mačiek. Vyklonované zvieratá sčasti trpia fyziologickými neduhmi, no je medzi nimi aj veľa úplne zdravých, ktoré sa ďalej prirodzene rozmnožujú a majú zdravé a plodné potomstvo. Klonovanie primátov je kvôli špecifickosti ich vajíčok zvlášť náročné. Dosiaľ sa podľa všetkého nepodarilo úspešne zrealizovať. Hlavné prekážky však už zrejme vedci odhalili.
Klonovanie hospodárskych zvierat s požadovanými vlastnosťami môže znamenať veľký ekonomický prínos. Chovateľov jednak domácich miláčikov, jednak súťažných zvierat však najviac zaujímajú perspektívy klonovania dvoch druhov: psov a koní. Tu vedci napriek veľkému úsiliu zatiaľ nezaznamenali vážnejší pokrok. Aspoň v druhej z týchto oblastí sa však teraz podaril prelom. Skupina ôsmich amerických bádateľov z University of Idaho a Utah State University na čele s Gordonom Woodsom totiž v najnovšom on-line vydaní časopisu Science (Science Express) oznámila prvé úspešné vyklonovanie koňovitého zvieraťa -- mula.
Muly sú medzidruhové krížence, čiže hybridy samca somára (Equus asinus) a samice koňa (Equus caballus), teda kobyly. Somár má 62 chromozómov, kobyla 64 chromozómov. Ich kríženec predstavuje doslova genetický kompromis, má 63 chromozómov. Muly sú tak ako mulice (krížence somarice a žrebca) a takmer všetky hybridy prakticky bez výnimky ďalej neplodné. Tieto koňovité hybridy zväčša dedia vzhľad po matke, povahu po otcovi. Bývajú inteligentnejšie ako ktorýkoľvek z ich rodičov, no o to (a možno práve preto) tvrdohlavejšie.
Klonovaniu koňovitých zvierat dosiaľ bránila neschopnosť kvalitne zabezpečiť dozretie geneticky rekombinovaného vajíčka a vypestovanie skorého zárodku pred implantovaním do maternice náhradnej matky. Podarilo sa dosiahnuť necelých 65 dní vnútromaternicového vývoja. Woodsov tím získal darcovský genetický materiál z pojivových buniek 45-dňového zárodku mula a vajíčka od kobýl horského plemena Quarter. Ukázalo sa, že iba tie vyklonované zárodky, ktoré vedci udržiavali a aktivovali v prostredí so zvýšeným obsahom vápnika, viedli k dlhšej brezivosti, čo napokon 4. mája 2003 vyvrcholilo dlho očakávaným úspechom -- narodením prvého žriebätka. Plod sa vyvíjal bez akejkoľvek chyby, brezivosť dosiahla normálnu dĺžku 346 dní a vrh prebehol bez potreby ľudskej pomoci. Novonarodené žriebätko, pomenované Idaho Gem (Idažský drahokam), malo hmotnosť 49 kg a pri narodení bolo a stále je úplne zdravé. Testy DNA potvrdili, že skutočne ide o klon príslušného mula. Ďalšie dve kobyly, nesúce v sebe vyklonované mulie plody, sa teraz koncom mája blížia k záveru brezivosti. Vyzerá to, že zvýšený obsah vápnika v kultivačnom médiu pomáha pri klonovaní riadne usporiadať genetický materiál vložený do vajíčka. Známa neplodnosť mulov potom akiste nevyplýva z nepárneho počtu ich chromozómov, ako sa myslelo.
Zdroj: Science (Science Express) z 29. mája 2003.