Ani včerajšie vypočúvanie britského premiéra Tonyho Blaira pred sprostredkovateľským parlamentným výborom nedalo uspokojivú odpoveď na otázku, ako je možné, že sa v Iraku nenašli zbrane hromadného ničenia, o ktorých existencii informovala vláda verejnosť na základe správy tajných služieb. Stále nie je jasné, kde sa stala chyba. Pri vyhodnocovaní informácií tajných služieb? Alebo kabinet veľmi rýchlo uveril údajom jednoducho preto, že mu to vyhovovalo?
Premiér počas takmer trojhodinovej diskusie s členmi výboru predviedol len ďalšiu ukážku svojho neochvejného presvedčenia, že iracký režim sa takéto zbrane snažil získať, a preto vojenský zásah bol jediným riešením. "Saddám Husajn sa bez akýchkoľvek pochýb pokúšal obnoviť zbrojné programy," vyjadril presvedčenie britský premiér. Zároveň odmietol tvrdenia, že rozhodnutie Londýna ísť do vojny bolo vopred dohodnuté so Spojenými štátmi.
Blair odmietol obvinenia, že klamal krajinu v súvislosti s irackou krízou. "Odmietam akékoľvek domnienky, že sme klamali parlament alebo krajinu," povedal včera Blair pred výborom. "Myslím si, že sme urobili dobrú vec v súvislosti s Irakom. Na 100 percent si stojím za tým a som presvedčený, že naše tajné služby nám dali v tom čase korektné informácie," dodal.
Blairovi sa jeho postoj nepochybne obhajoval ľahšie. Jeho vypočúvanie totiž nasledovalo deň po tom, čo zahraničný výbor očistil premiéra a jeho poradcu Alastaira Campbella od obvinenia, že vláda urobila dôkazy viac "sexy", aby presvedčil parlament a verejnosť. "Nikdy som si nemyslel, že by bolo možné poslať britské vojenské jednotky do vojny, ak by parlament hlasoval proti," povedal Blair. Zároveň však priznal, že on sám bol presvedčený o nevyhnutnosti vojensky zasiahnuť ešte predtým, ako poslanci o tejto veci hlasovali.
Premiér musel vysvetľovať, ako je možné, že vláda pripísala prehnanú dôležitosť niektorým informáciám, o ktorých sa neskôr zistilo, že boli odpísané zo študentskej práce. "V okamihu, keď sme si uvedomili, že sme spravili chybu, priznali sme to," uviedol Blair na adresu skopírovanej časti dokumentu.
Blaira pritom podporilo aj ministerstvo obrany, ktoré v správe Prvá reflexia k Iraku tvrdí, že britské ozbrojené sily nemali pred začatím operácie v Iraku istotu, že iracký režim prezidenta zbrane hromadného ničenia nepoužije. "Husajnov režim všetko držal v prísnej tajnosti a bol založený na strachu... Pre spravodajské služby to bola náročná úloha, pretože mali veľmi málo informačných zdrojov," hovorí sa v správe.
Správa ministerstva obrany je v rozpore s tým, čo hovorila Blairova labouristická vláda pred vojnou v Iraku, povedal liberálny demokrat Paul Keetch. "Vláda vyhlásila, že si je dostatočne istá bezprostredným nebezpečenstvom (zo strany Iraku)," povedal Keetch.