Otázky v očiach štátov s prístupom k arktický vodám vyvoláva posilňovanie armády Ruska v tomto regióne. Hoci ruskí odborníci aj oficiálni predstavitelia trvajú na tom, že Moskva iba zvyšuje svoje obranné možnosti, ostatné štáty na čele s USA, sa boja ruských jadrových ponoriek.
Na Deň víťazstva 9. mája sa na moskovskom Červenom námestí zišiel tradične veľký dav, aby videl každoročnú vojenskú prehliadku. Rusi si týmto spôsobom pripomínajú hlavne porážku nacistického Nemecka, neoficiálne však ide skôr o demonštráciu ich najnovšej vojenskej techniky.
Tento rok si nachystal Kremeľ pre celý svet prekvapenie. Prvýkrát na Červenom námestí predstavil obranné raketové systémy Tor a Pancir odeté v bielošedých farbách pre boj v Arktických oblastiach.
Ukážka týchto síl podčiarkuje jednu z najpôsobivejších snáh o nové vyzbrojenie v novodobej histórii ruskej armády. Najmenej od roku 2011 podľa ruského webu The Moscow Times ruské ministerstvo obrany pracuje na tom, aby posilnilo vojenskú prítomnosť na Arktíde.
So znepokojením však tento vývoj sledujú ďalšie štáty, pre ktoré je Arktída strategicky dôležitá. "Boja sa, že Rusko môže ľahko zmeniť svoje zámery a defenzívu vymeniť za ofenzívne zbrojenie," myslí si arktický analytik Kenneth Yalowitz, bývalý americký veľvyslanec v Bielorusku a Gruzínsku.
Admirál nemôže kvôli ruskej hrozbe spať
Ak by zajtra prepukla vojna medzi Ruskom a USA, Američania by do boja mohli vyslať iba jeden ľadoborec, asi päťdesiatročnú "Polárnu hviezdu", aby uvoľnil cestu pre ich vojnové lode. Len čo sa týka tejto základnej výzbroje má Rusko štyridsaťnásobnú prevahu. Niektoré sú dokonca na jadrové palivo, preto vydržia mnoho a dostanú sa veľmi ďaleko. Ďalšie lode sa navyše budujú.
"Rusko Američanov už dávno úplne vyšachovalo," tvrdí admirál Paul Zukunft, šéf americkej Pobrežnej stráže, jednej zo zložiek námorníctva USA. Podľa vlastných slov kvôli ruskej hrozbe nemôže v noci spať.
Ako sa postupne zmršťujú ľadové príkrovy okolo severného pólu, všetky štáty, ktoré majú prístup k arktickým moriam, vnímajú zväčšujúci sa ekonomický potenciál. Klimatické zmeny otvárajú nové možnosti v námornej plavbe, ťažbe nerastných surovín a dokonca aj v turizme.
K tomu všetkému Rusko pridalo aj budovanie armády. Napriek tomu niektorí ruskí špecialisti miernia Zukunftov opis situácie. Geografia, demografia a studenovojnová história Rusko podľa nich jednoducho predurčuje k vojenskému zapojeniu v regióne.
"Územie ležiace v arktickej zóne tvoria 5 percent HDP Ruska. Aljaška sa oproti tomu na americkom HDP nepodieľa ani jedným percentom," uviedol pre ruský portál Andrej Zagorskij z moskovského Inštitútu pre svetovú ekonomiku a medzinárodné vzťahy. Ruská ekonomika je do veľkej miery závislá na nerastnom bohatstve, ktoré je najvýznamnejším dôvodom pre aktivity v moriach za polárnym kruhom.
Vojakov tam majú len Rusi
O tom, že je pre Rusko Arktída dôležitejšia ako pre ostatné štáty, ktorých časť územia v nej leží, svedčia aj ďalšie čísla. Ruské pobrežie pri Severnom ľadovom oceáne je štyrikrát dlhšie ako pobrežia Aljašky. Jeho Severná flotila je prispôsobená k operáciám v Atlantiku, ale sídliť musí v zamrznutom prístave Murmansk. Viac ako polovica všetkých obyvateľov žijúcich v Arktíde sú Rusi.
Aj preto v roku 2014 vytvoril prezident Vladimír Putin strategické veliteľstvo pre severnú oblasť, to by malo koordinovať všetky vojenské jednotky v Arktickej oblasti. Moskva tiež začala znovuotvárať zatvorené sovietske základne a budovať nové. V súčasnosti sa týka 13 leteckých základní a 10 radarových staníc. Monitorovať majú Rusi v pláne vzdušné, pozemné i podvodné prostredie.
To všetko znamená, že Rusko je dnes jedinou krajinou s ozajstnou vojenskou silou rozmiestnenou v Arktíde. Do toho sa počítajú aj strategické ponorky vyzbrojené jadrovými balistickými strelami, jedna z najdôležitejších zložiek ruskej armády. "Základnou úlohou Severnej flotily je zabezpečenie prežitia jadrových ponoriek v prípade vypuknutia atómovej vojny," vysvetlil Zagorskij.
Napriek tomu ruskí predstavitelia trvajú na tom, že v súčasnosti "neexistuje potenciál pre akýkoľvek konflikt", ako povedal minister zahraničia Sergej Lavrov po rokovaní Arktickej rady na Aljaške na začiatku mája. "Pokiaľ by malo k niečomu dôjsť, pravdepodobnejšie sú jednotlivé incidenty, napríklad zrážka dvoch ponoriek," myslí si to aj Andrej Frolov z moskovského think-tanku Centre for Analysis of Strategies and Technologies. Takéto incidenty by však podľa neho nemali mať potenciál prerásť do otvoreného konfliktu.
Nech už sú zámery Ruska akékoľvek, znepokojenie vyvoláva hlavne netransparentnosť ruských aktivít v Arktíde. Možným stretom tiež nasvedčujú zlé americko-ruské vzťahy v posledných troch rokoch, kvôli ktorým boli radšej ukončené styky oboch armád. "Riskovali by sme nezamýšľané dôsledky nejakej vojenskej nehody. Je potrebné predovšetkým zabrániť tomu, aby sa vzájomné napätie prehuplo aj do tohto regiónu," uzavrel tému analytik Yalowitz.