Colin Powell sa rozhodol, že už nebude stáť po boku amerického prezidenta Busha. Holubica tak vyletela z jastrabieho hniezda. Powell si získal rešpekt na celom svete, keď dlho čelil tlaku svojich radikálnejších kolegov v Bushovej administratíve pri orientovaní zahraničnej politiky. Vždy si dokázal zachovať svoju tvár a byť zároveň lojálny voči svojmu šéfovi. Mnoho ľudí si z jeho úradovania zapamätalo práve jeho vystúpenie v Bezpečnostnej rade OSN, v ktorom obhajoval argumenty v prospech vojny v Iraku. Predostrel dôkazy o irackých zbraniach hromadného ničenia, ktoré sa ukázali ničím iným ako fiaskom tajných služieb a dôkazom deficitu stratégie. No jeho popularita neklesla, a právom
Colin Powell bol od prvej do poslednej minúty, ktoré strávil na ministerstve, skutočným diplomatom. Aj napriek tomu, že bol vojakom z povolania a istý čas dokonca predsedom zboru náčelníkov štábov. Nezatváral ľahkovážne dvere, i keď ho mnohí vo vláde na to nútili. Bol medzi prvými, ktorí priznali pochybenia v irackej politike. Nástupcovia to budú mať pri zaplnení jeho miesta ťažké, aj keď sa uvažuje hneď o dvoch dôstojných menách: veľvyslancovi pri OSN Johnovi Danforthovi a Bushovej poradkyni pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezze Riceovej. Powell však týmto rozhodnutím nezmizne z americkej politiky, hoci to tak môže vyzerať a možno sám to bude hovoriť. Diplomat Colin Powell ešte nepovedal posledné slovo. Berúc do úvahy jeho nesmiernu popularitu, možno sa raz ocitne na najvyššom Olympe: ako prezident USA.