Že mladým na Západe učaril socializmus, dokladá nielen úspech labouristov v britských parlamentných voľbách, ale aj spomienka na zástupy mladých Američanov na mítingoch Bernieho Sandersa či milióny hlasov pre prezidentského kandidáta vo Francúzsku Jean-Luca Mélenchona.
Britské predčasné voľby síce vyhrala Konzervatívna strana premiérky Theresy Mayovej, je to ale veľmi horké víťazstvo. V parlamente prišla o väčšinu, a tak sa musí teraz spoliehať na podporu severoírskych unionistov. Za skutočného víťaza volieb je považovaný Jeremy Corbyn, ktorého labouristi si polepšili o 30 mandátov.
Corbyn, ktorý predstavuje ľavicu starého socialistického strihu, za to do značnej miery vďačí mladým. Prieskum televízie SkyNews ukázal, že za labouristov hlasovalo 63 percent voličov vo veku 18 až 34 rokov a strana výrazne získala v univerzitných mestách ako Oxford alebo Cambridge. Dôležité sú aj čísla o účasti: voliť prišlo 66 až 72 percent voličov vo veku 18 až 25 rokov, pred dvoma rokmi to bolo 45 percent.
Mladých Britov zaujala Corbynova priamočiarosť a neokázalé vystupovanie. "Videli ste televízne debaty? Preto Jeremy uspel. Stále je rovnaký, aj keď ho niekto kritizuje. Nikdy nezmenil svoju politiku a teraz z toho ťaží," povedala reportérovi iDNES.cz 25-ročná študentka Caroline. "Labouristov som volila aj kvôli tomu, že sľúbili ideálny brexit. Je logické, aby sme zostali na jednotnom trhu. Prístup Mayovej nechápem. Keď kompletne prerušíme vzťahy s EÚ, nebude to pre nás dobré," dodáva.
Privítanie ako pre popovú hviezdu
Web newrepublic.com upozorňuje, že charizmatickí ľavicoví vodcovia dokázali v poslednej dobe uhranúť mladých voličov aj v ďalších západných krajinách.
Napríklad v USA, kde Bernie Sanders v minuloročných primárkach získal vo vekovej kategórii 18 až 29 rokov viac hlasov ako Hillary Clintonová a Donald Trump dohromady. A v prvom kole tohtoročných francúzskych prezidentských volieb tretina voličov do 24 rokov hlasovala pre Jean-Luca Mélenchona, ktorý šiel do boja s víziou 90-percentnej dane uvalenej na tých najbohatších. Celkom dostal cez sedem miliónov hlasov.
68-ročný Corbyn si srdcia mladých Britov získal spôsobom, o ktorom mohli jeho výrazne mladší predchodcovia na čele labouristov ako Ed Miliband či Tony Blair len snívať. Bielovlasý pacifista, ktorý je stúpencom vystúpenie Británie z NATO, na predvolebných mítingoch žal ovácie ako popová hviezda a zástupy dvadsiatnikov freneticky skandovali jeho meno.
"Jeremy sa nespráva ako politik. To je jeho hlavná prednosť. Ide mu o záujmy ľudí, nie o vlastný prospech. V kampani to bolo vidieť. Na Mayovú zaútočil len raz, keď jej vytýkal škrty pre políciu. Inak presadzoval veci, ktoré sú v záujme nás všetkých. Mayová neponúkla nič konkrétne," prezradil reportérovi iDNES.cz majiteľ obchodu pri zastávke metra Bounds Green Saíd, ktorého rodičia prišli do Británie z Afganistanu.
Nejde len o charizmu, Corbyn dokázal mladých osloviť svojimi ideálmi. Dlhodobo bojuje za zrušenie školného na univerzitách a podporuje mohutné investície do dostupného bývania, znárodnenie železníc, energetických podnikov a poštových služieb a je ostrým kritikom rozpočtových škrtov. Mladým, ktorí sa kvôli škole a bývaniu zadĺžia na desiatky rokov dopredu, to samozrejme imponuje.
Rebeli
Portál intpolicydigest.org pripomína, že ikony dnešnej západnej ľavice čerpajú aj zo súčasnej únavy zavedených strán a nevôle voči politickému establishmentu. Corbyn, Sanders aj Mélenchon boli vždy originálni ľudia, ktorí sa vzpierali straníckym direktívam. Sú autentickí, a práve to mladých voličov oslovuje.
Corbyn síce sedí vo Westminsteri od roku 1983, vždy však predstavoval krajne ľavicové krídlo labouristov. Keď sa na konci 90. rokov k moci dostal Tony Blair, Corbyn ho tvrdo kritizoval za to, že labouristov nasmeroval do politického stredu a slepo nasledoval Američanov do vojny v Iraku.
Bernie Sanders bol vďaka svojmu obdivu k škandinávskemu modelu sociálneho štátu roky považovaný za socialistickú kuriozitu v radoch amerických demokratov. Niekdajší trockista Mélenchon opustil rady francúzskych socialistov v roku 2008, kedy ich kvôli posunu doprava označil za zapredancov a založil si vlastnú stranu.
Všetci traja vždy odmietali dogmy, ktoré západnej politickej kultúre dominovali od pádu Sovietskeho zväzu: obmedzovanie úlohy štátu, dereguláciu, privatizáciu a rozpočtové škrty ako univerzálny liek na ekonomické krízy. Všetci traja dospievali v 60. rokoch, kedy sa v Amerike a Británii demonštrovalo proti vojne vo Vietname a francúzska mládež sa búrila v uliciach Paríža.
Dlhé roky prežili v politickom ústraní, ale teraz našli pochopenie u mileniálov, ktorí vyrástli v čase nedomyslených vojenských dobrodružstiev Západu na Blízkom východe a finančnej krízy na Wall Street, ktorej dozvuky pociťujú dodnes.
Prečo by mali podporovať kapitalizmus?
Harvardova univerzita pred rokom uskutočnila prieskum, z ktorého vyplýva, že 51 percent mladých Američanov nepodporuje kapitalizmus a tretine je blízka myšlienka socializmu.
"Prečo by ste mali podporovať kapitalistický systém, keď z neho aj napriek usilovnej prácu nemôžete ťažiť?" pýta sa britský novinár Ross Clark, podľa ktorého mladí Briti platia tak vysoké nájmy, že im už nezostanú peniaze, aby si niečo usporili alebo investovali na akciovom trhu a ťažili z jeho boomu.
"Pre ľudí môjho veku, ktorí vyrastali v 70. a 80. rokoch, bol socializmus nevyhnutne spojený so zlyhaním sovietskeho bloku: vybavujú sa mi obrázky radov, v ktorých sa pol dňa čakalo na klobásu, a poradovníky na hučiaci trabant. Kto sa pokúsil utiecť, toho zastrelili," píše Ross Clark.
"Pre moju generáciu bol kapitalizmus synonymom slobody. Nie som si však istý, že to platí aj pre generáciu, ktorá v ňom vidí len obrie korporácie vyhýbajúce sa plateniu daní a bankárov, ktorí zničili ekonomiku, ale napriek tomu zlízli obrovské bonusy," zamýšľa sa britský publicista.