Tri noci trvala prestrelka pri ústí zálivu Šatt-el-Arab, kde sa do jediného mohutného toku zlievajú preslávené rieky Eufrat a Tigris. Tri noci tu proti sebe stáli znepriatelené kmene Garamša a Hamadní. Pôvodný dôvod bol banálny - akási krádež na trhovisku - a čoskoro aj vedľajší, veď koho by zaujímal po smrti jedného a zranení štyroch ľudí? Polícii sa konflikt ukončiť nepodarilo, pokoj priniesli až privolané tanky britskej armády.
V el-Harte, jednom z predmestí miliónového mesta Basra, to nikdy nebolo inak, riešenie problému so zbraňou v ruke tu každý považuje za niečo prirodzené. Miestna polícia je slabá a - ako inak - tiež niekam príbuzensky patrí. Dvadsaťosemročný policajt Ahmed Hášim, sám príslušník rodu Hamadníovcov, ktorý velí stočlennej jednotke, sa púšťa do reči len neochotne a váhavo: "Ak zatknem niekoho z tábora protivníka, problémy bude mať moja rodina." Radšej teda dúfa, že problém sa vyrieši sám od seba alebo, ak je už celkom najhoršie, jednoducho zavolá britských vojakov.
Tých je v Iraku 8 200, ďalších 1 500 má prísť v blízkom čase. Podľa plánov premiéra Tonyho Blaira, ktorý Basru nedávno navštívil, tu vojaci Jej Veličenstva zostanú aspoň dva roky. Termíny odovzdania právomocí novej irackej vláde sú síce stanovené, či ich aj všetci zúčastnení dodržia, nevie nikto. Dočasný parlament by mal byť zvolený ešte do 31. mája tohto roku a o ďalší mesiac, teda 30. júna, by Irak mal aspoň čiastočne opäť získať štátnu suverenitu. Hovorca civilnej okupačnej správy v Basre Dominic D´Angelo neskrýva osobný názor, že toto tempo je príliš unáhlené. Ani miestne hospodárstvo neukazuje zatiaľ nijaké náznaky rozvoja. O firmách, ktoré by sa chceli v Basre usídliť, niet ani chýru, ani slychu. Zato blízky prístav Umm Kasr sa stal rajom pašerákov a šmelinárov, ponúkajúcich nepreclené autá, prehrávače DVD, televízory či chladničky - púštna hranica so Saudskou Arábiou je prakticky nekontrolovateľná. Doteraz jediný projekt pre Basru ponúkli Kuvajťania - v meste, kde sotva fungujú základné služby ako dodávka vody či rozvod elektrického prúdu, chcú obnoviť zábavný park s kinom a postaviť osemdesiatposchodovú budovu.
Velenie britského okupačného kontingentu je pritom pyšné na to, že v tomto sektore sa bezpečnostná situácia až doteraz vyvíja relatívne priaznivo. Vraj aj preto, že armáda neponechala nič na náhodu. Dôstojníci poznajú základné diela irackej literatúry, vedia, že nie je zvykom upierať pohľad na moslimské ženy, absolvovali niekoľko prednášok z úst expertov z Cambridgskej univerzity. Väčšinou poznajú i základné arabské výrazy a ak je to len trochu možné, okamžite si odkladajú prilby i neprestrielné vesty. A pritom stále zostávajú vojakmi. "Našou úlohou je uvoľniť cestu politike," hovorí brigádny generál Nick Carter. Politika sa však predbežne drží v úzadí. (hn/gaf)