Čečenská politika ruského prezidenta Vladimira Putina utrpela vážny úder. V nedeľu pri atentáte na štadióne Dinamo v Groznom zahynula jej hlavná opora - Achmad Kadyrov, ktorý mal vytvárať zdanie, že situácia v oblasti poznamenanej dvoma vojnami sa začína vracať do normálnych koľají.
Lajtmotívom Putinovho kurzu, ktorému vo voľbách v roku 2000 pomohol najmä nekompromisný postup voči kaukazskej republike, sa stala politika "čečenizácie", teda legitimizácia miestnej (proruskej) administratívy na čele s Kadyrovom. Rokovania so separatistami a s neuznaným prezidentom Aslanom Maschadovom, ktoré považovali mnohí analytici za najschodnejšiu cestu, Kremeľ odmietal a svoje administratívne zdroje sústredil na referendum o ústave. Zavŕšením "mierového procesu" mali byť minuloročného prezidentské voľby, v ktorých poznali občania podľa mena len jedného kandidáta - "Putinovho muža v Groznom" Achmada Kadyrova. Aj kvôli faktu, že zoznam protikandidátov sa fakticky scvrkol na nulu, vzniklo v Čečensku po jeho smrti mocenské vákuum. "Hlavná slabina ruských plánov spočíva v tom, že sa príliš sústredili na Kadyrova a nemajú nástupcu," konštatoval komentátor stanice BBC.
Scenár vyjednávania s Maschadovom zrejme ani tentoraz neprichádza do úvahy. To by sa rovnalo kapitulácii. Moskva obviňuje vodcu separatistov z organizácie teroristických útokov, hoci krátky čas po jeho zvolení v roku 1997 ho ako hlavu republiky uznávala.
Najpravdepodobnejšie je, že sa Kremeľ pokúsi oživiť kadyrovský systém. "Ak by sa k moci dostal niekto z opozície, musel by bojovať nielen so separatistami, ale aj s prívržencami ruskej moci. To by znamenalo chaos," konštatoval server Politkom.ru. V tejto súvislosti sa najčastejšie hovorí o úlohe, ktorú by mohol zohrať Ramzan Kadyrov. Obávaný syn zavraždeného prezidenta kontroluje bezpečnostnú službu a za posledného pol roka sa profiloval záťahmi na separatistov. "Len v roku 2004 - aj s pomocou čečenských predstaviteľov - zložili zbrane viacerí poľní velitelia Aslana Maschadova; takých ako Chattáb, Ruslan Gelajev, Arbi Barajev a zrejme aj Abú al-Valid zlikvidovali," napísal internetový denník Gazeta. O jeho postavení svedčí aj fakt, že Putin ho prijal len tri hodiny po atentáte a jeho vymenovanie za podpredsedu čečenskej vlády. Scenár dedenia prezidentského titulu, tak, ako je to bežné v stredoázijských postsovietskych republikách, má len jeden háčik. Ramzan má podľa rôznych zdrojov 22 - 28 rokov, ústava však vyžaduje pre prezidenta minimálny vek 30 rokov.
Právomoci hlavy štátu prešli zatiaľ na premiéra Sergeja Abramova. Ten však podľa pozorovateľov nepozná vojenskú situáciu a nekontroluje silové rezorty republiky. Podobne ako všetci známejší predstavitelia čečenského establishmentu žije mimo Čečenska a na vývoj v oblasti má minimálny vplyv.
Pre prezidenta Putina je atentát prehrou. Aj preto, že sa udial v deň honosných osláv, aj preto, že práve začal svoje druhé volebné obdobie. Ruskému prezidentovi sa nepodarilo v konflikte postúpiť dopredu. Druhá vojenská operácia trvá od roku 1999 napriek tomu, že oficiálne vojenské kruhy už vyhlásili jej koniec. Podľa rozličných odhadov si vyžiadala životy až 15- až 40-tisíc ruských vojakov a nespočetné obete medzi čečenským obyvateľstvom.