Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
29.06.2017, 19:18

Operácia Ajax: Američania odtajnili dokumenty o úlohe CIA v iránskom puči

Ministerstvo zahraničných vecí odtajnilo spolu 1 007 strán listov a diplomatických telegramov, z ktorých vyplýva, že Američania puč v Iráne chystali takmer rok.

Operácia Ajax: Američania odtajnili dokumenty o úlohe CIA v iránskom puči
Zdroj: TASR/AP

Americké ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo tajné dokumenty o úlohe CIA pri zvrhnutí iránskeho premiéra Muhammada Mosaddeka v roku 1953. Washington tak urobil v čase, keď napätie medzi Washingtonom a Teheránom opäť povážlivo rastie, píše agentúra AP.

Úloha americkej tajnej služby na zvrhnutí pokrokového politika, ktorý znárodnil ropný priemysel, uskutočnil pozemkovú reformu a zosadil šáha, nie je žiadnym tajomstvom. CIA to napokon pred štyrmi rokmi sama priznala. Detaily Operácie Ajax sa ale dostali na verejnosť až teraz.

Kým vláda Dwighta Eisenhowera sa obávala rozšírenia sovietskeho vplyvu, Britom išlo predovšetkým o ropné polia v Abadane, v tej dobe najväčšie na svete. Vládne kruhy v USA tiež znepokojila vražda premiéra Alího Ramzára, po ktorom sa Mosaddek v roku 1951 ujal premiérskej funkcie.

Zdroj: wikimedia

​Americký prezident Harry Truman a iránsky premiér Muhammad Mosaddek.

"Znárodnenie ropného priemyslu spolu s ďalšími vraždami vrcholných iránskych predstaviteľov vrátane šáha by ľahko mohlo viesť ku kompletnému zrúteniu iránskej vlády a spoločenského usporiadania. Výsledkom by mohol byť prosovietsky režim, ktorý by z Iránu urobil satelitný štát," píše sa v jednej z odtajnených analýz CIA.

Výsledkom obáv vo Washingtone a Londýne bola Operácia Ajax, tajný plán na zvrhnutie Mosaddeka a upevnenie amerického a britského vplyvu. Z odtajnených dokumentov vyplýva, že CIA zhromaždila toľko zbraní a výbušnín, že by gerile o sile desaťtisíc mužov stačili na pol roka. Na úplatky pre iránskych komplicov vynaložila 5,3 milióna dolárov, čo by dnes predstavovalo 48 miliónov dolárov.

Šáh je slaboch a frfloš

Na výplatnej páske CIA bolo niekoľko veliteľov iránskej tajnej služby a CIA dúfala, že sa jej podarí získať aj vplyvných šiitskych duchovných. Niekoľko dokumentov dokazuje, že Američania boli v styku s ajatolláhom Kašáním, ktorý stál na čele iránskeho parlamentu a v priebehu puču sa postavil proti Mosaddekovi.

Najväčší problém pre CIA predstavoval šáh Muhammad Réza Pahlaví, ktorý je v dokumentoch popisovaný ako slaboch a frfloš. "Nie je schopný prijímať rozhodnutia, čo v spojitosti s tendenciou pliesť sa do politického života malo rušivý vplyv," varovala americká ambasáda v Teheráne vo februári 1953. Šáha nakoniec k súhlasu s pučom presvedčila jeho sestra, princezná Ašraf.

Zdroj: wikimedia

Iránsky šáh Muhammad Réza Pahlaví.

​V tej dobe to vyzeralo, že prevrat je odsúdený na neúspech. Šáh utiekol cez Bagdad do Talianska, Mosaddek sa o pláne dozvedel a začal pučistov zatýkať. Keď už si myslel, že má vyhraté, vyšli do ulíc platení provokatéri vydávajúci sa za komunistických revolucionárov a začali rabovať. Proti násiliu sa postavili tisíce obyčajných Iráncov, ktorí sa báli komunistickej vlády a volali po návrate šáha. Aj tieto protesty organizovali platení agenti.

Vtedy prišla chvíľa pre vodcu puču, generála Zahedího. K nastoleniu pokoja poslal do ulíc vojakov a pri tej príležitosti obsadil aj vládne budovy. Mosaddeka zatkli a odsúdili na smrť. Šáh mu neskôr trest zmiernil na tri roky za mrežami a doživotné domáce väzenie. Funkcie premiéra sa ujal generál Zahedí.

Zdroj: TASR/AP

Zosadený premiér Mosaddek pred súdom.​

Inšpirácia pre Trumpových jastrabov?

Západná intervencia vyvolala v Iráncoch hnev, ktorý v nich bublal dlhých šestnásť rokov. Naplno sa ukázal v roku 1979, kedy šáha zmietla islamská revolúcia. Mladí prívrženci ajatolláha Chomejního počas nej obsadili americkú ambasádu a jej zamestnancov držali 444 dní ako rukojemníkov.

"Pre množstvo Iráncov je to stále dôležitý a veľmi emotívny medzník. Mnoho z nich to považuje za okamih, kedy sa z iránskej politiky vytratila akákoľvek šanca na demokraciu," objasňuje význam roka 1953 v iránskej kolektívnej pamäti historik Malcolm Byrne.

Zdroj: Reuters

​Prívrženci ajatolláha Chomejního v uliciach Teheránu.

AP poukazuje na to, že dokumenty boli zverejnené vo chvíli, keď sa vzťahy USA a Iránu prepadli na bod mrazu a Trumpovej vláde trvalo len dva mesiace, než to schválila. "Taká rýchlosť je vo vláde neslýchaná, pokiaľ k nej nie sú politické dôvody," podotýka Byrne, podľa ktorého skoršie odtajnenie mohlo byť odkladané kvôli rokovaniam Obamovej administratívy o iránskom jadrovom programe.

Trump prelomovú dohodu odmieta a v jeho okolí je mnoho jastrabov, ktorí režim v Teheráne považujú za úhlavného nepriateľa. Podľa AP je možné, že zvrhnutie Mosaddeka je pre nich lákavou inšpiráciou.

Americký minister zahraničia Rex Tillerson sa napokon v polovici júna nechal počuť, že politikou USA je "podporovať vnútri Iránu také elementy, ktoré by viedli k pokojnému odovzdaniu moci". Iránsky veľvyslanec pri OSN Gholamali Chošrú jeho slová označil za "nehanebný plán intervencie".

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.