Často spomínaný vysoký počet ekonomicky motivovaných utečencov je potom mýtus. Tvrdí to aspoň správa britskej univerzity v Middlesexe, ktorá vznikla v spolupráci s niekoľkými ďalšími organizáciami zaoberajúcimi sa migráciou.
Väčšina ľudí plávajúcich námornými cestami do Európy čelia persekúciám, vojne a hladu, kvôli túžbe ekonomicky si polepšiť migruje "len" necelá pätina ľudí, píše sa v správe zverejnenej v piatok.
Výskumná správa vznikla v rámci projektu EVI-MED, ktorá sa snaží skúmať migráciu v Stredozemnom mori na základe empirických dát. Vznikla pod záštitou Middlesex Univerzity z Londýna v spolupráci s organizáciami pre migráciu pôsobiacich v Grécku, na Sicílii či Malte.
Z odhadovaného počtu 1 008 616 ľudí, ktorí priplávali do Európy v roku 2015, pochádzalo podľa výskumníkov 84 percent z krajín, ktoré kvôli konfliktom v nich vytvárajú utečencov - vrátane Sýrie, Iraku a Afganistanu. Štvrtina z nich boli deti, píše britský denník The Guardian.
Štúdia je založená na 750 dotazníkoch a viac ako stovke výskumných rozhovorov vedených v utečeneckých centrách v Grécku, Taliansku a Malte. Upozorňuje napríklad na to, že mnoho z utečencov čelilo zneužívaniu, 17 percent má skúsenosť s nútenou prácou. Polovica opýtaných bola počas ich cesty zatknutá a zadržiavaná.
Prevaha ekonomických migrantov je mýtus
Vedúci tímu profesor Brad Blitz povedal, že zistenia ukazujú, že ľudia prichádzajúci do Európy k tomu majú dobré dôvody. "Vlády a niektoré médiá udržujú mýtus, podľa ktorého 'pull' faktory ("priťahujúce" faktory, ktoré spôsobujú, že ľudia dobrovoľne migrujú, aby si polepšili, pozn. red.) Sú silnejšie ako 'push' faktory ("vytlačujúce" faktory, ktoré ľudí nútia nedobrovoľne opustiť svoju krajinu, pozn. red.) a ekonomické dôvody sú tak kľúčovým katalyzátorom," hovorí Blitz s tým, že zistenia tímu sú presne opačné než tento predpoklad.
"Drvivá väčšina ľudí, s ktorými sme hovorili, prišla zo zúfalo chudobných krajín, ale aj z miest, kde boli terčom násilia alebo iných obáv o bezpečie ich rodín. Nemali inú možnosť," dodáva britský profesor.
Vojna bola najdôležitejším faktorom pre útek z krajiny svojho pôvodu u 49 percent spovedaných v Grécku a u 53 percent na Malte. Na Sicílii ako dôvod odchodu zo svojej krajiny uviedlo vojnu okolo 25 percent ľudí, 49 percent potom utieklo kvôli persekúciám. Iba 18 percent opýtaných zo všetkých troch miest uviedlo, že migruje kvôli ekonomickým dôvodom.
Jeden zo Sýrčanov napríklad uviedol: "Žil som so svojou ženou v Idlíbe (kde došlo napríklad k chemickému útoku, ktorý mal na svedomí vyše sto mŕtvych). Mali sme normálny život, kým nevypukla vojna. Náš dom bol zbombardovaný a my stratili všetko, nemali sme inú možnosť, než odísť."
Často nemajú cieľovú destináciu
"Strach a neistota vyhnali vo veľkej miere našich respondentov do Európy, hoci menšina uviedla, že prišli z čisto ekonomických dôvodov a ešte menej z osobných alebo nemateriálnych dôvodov, ako je cestovanie alebo štúdium," uviedol Blitz.
Mnoho migrantov vraj pôvodne ani nemalo plán, čo bude ich konečná destinácia. Niektorí ľudia zo západoafrických štátov napríklad chceli hľadať prácu v Líbyi, ale vo vojnou postihnutej krajine sa nakoniec ocitli v zúfalej situácii.
Muž z Pobrežia Slonoviny napríklad strávil dva roky v líbyjskom väzení, ďalší muž z Guinei povedal, že mu zničili doklady a bol uväznený na dva týždne. "Nemal som tušenie, že sú v Líbyi ľudia väznení, zabíjaní a mučení," vysvetlil dôvody pre útek zo severoafrického štátu.
Podľa Judith Sunderlandovej z Humans Right Watch by mal mať každý možnosť požiadať o azyl a jeho žiadosť by mala byť starostlivo preskúmaná. Kvôli preplnenosti prijímacích stredísk je to však v praxi málo časté. Z účastníkov výskumu dosiahlo iba desať percent štatút utečenca.