Tisícky vojakov na každej strane sa snažia svojich protivníkov odtlačiť od hraničnej čiary. Dôvodom je počínanie Číny, ktoré India vníma ako nebezpečnú rozpínavosť. Čína vyzvala Indiu, aby svojich vojakov zo sporného územia blízko hraníc s Bhutánom stiahla.
V súčasnosti na hraniciach stojí okolo tri tisíc vojakov z Indie, ktorí sa prekrikujú a pretláčajú s ďalšími tromi tisíckami čínskych vojakov. Podľa znalcov nie je pravdepodobné, že by konflikt mohol prerásť v ozbrojený konflikt medzi dvoma jadrovými mocnosťami, ide ale o nejvyhrotenejšiu indicko-čínsku "situáciu" za posledných 30 rokov, píše hongkonský South China Morning Post (SCMP).
Sporné územie sa nachádza v južnom Tibete a je súčasne nárokované Indiou a z východu Bhutánom. O umiestnení hraníc Čína s Indiou bojovala už v roku 1962, pričom Čína vojnu vyhrala, ale vzťahy medzi oboma ázijskými velikánmi boli silne poškodené. Skončila tak aj predstava, že by tieto dve krajiny snáď mohli vytvoriť mocenský blok, ktorý by bol nezávislý na bipolárnom rozdelení sveta počas studenej vojny. Od 80. rokov sa vzťahy medzi Indiou a Čínou stabilizovali.
Ako by situácia nebola už tak dostatočne komplikovaná, súčasný konflikt pravdepodobne vznikol kvôli čínskemu počínanie v Bhutáne. Čína na územie, ktoré si nárokuje tiež Bhután, v sprievode vojakov vystavala cestu - následne Bhután, podľa dostupných informácií, požiadal Indiu o pomoc. Okolo troch tisíc indických vojakov tak v druhej polovici júna prekročilo hranicu vymedzujúcu územia, ktoré má Čína reálne pod kontrolou.
Patová situácia trvá už dlhšie ako tri týždne, čo je, ak porovnávame podobné konflikty, najdlhšie za posledných zhruba 30 rokov. Indický premiér Narendra Modi ani čínsky prezident Si Ťin-pching z neho nemôžu jednoducho vycúvať.
Hoci jednotky podľa oficiálnych zdrojov nie sú ozbrojené, obe strany vo svojej rétorike "rinčia zbraňami". V Indii aj v Číne nacionalistická rétorika preniká aj do vyššej politiky, indický náčelník armádneho štábu tak ohlásil, že India je pripravená bojovať na "dva a pol frontoch" - teda súbežne aj s Pakistanom - a minister obrany Arun Jaitley Číne odkázal, že "teraz už je (India) iná ako bola v roku 1962".
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Keng Šuang vyzval Indiu, aby stiahla svoje jednotky a vyhla sa tak "vzniku ešte vážnejšej situácie vedúcej k ešte vážnejším dôsledkom". Podľa Kenga má "Čína plné právo stavať cesty na vlastnom území", postup Indie označil za "absurdný".
"Prekročili ste hranice, prosím, vráťte sa," vyzývajú čínski vojaci.
V čínskej oficiálnej tlači sa môžeme stretnúť s názorom, že "Čína sa vždy správala vo vzťahu k Indii rozumne", ale ak sa indickí vojaci čoskoro nestiahnu a India "nezmení svoje nepriateľské správanie, Čína by tiež mohla začať poskytovať plnú podporu Pakistanu," píše oficiálny denník Global Times. Naráža tak na desaťročia trvajúce krvavé spory znepriatelených susedov, ktorí sa sporia o územie Kašmíru.
Čína sa takisto pozerá s nevôľou na diplomatické približovanie Indie k Spojeným štátom. India sa totiž pred niekoľkými dňami zúčastnila námorného vojenského cvičenia spolu s USA, Japonskom a Austráliou.
Takéto cvičenia Čína vníma ako vyhrážanie sa a ohrozenie vlastnej bezpečnosti. Podľa niektorých expertov zase India nechce vyzerať slabo a oslabiť vzťahy s Bhutánom, ktorý chce Čína dostať z pod indického vplyvu. India tiež odmieta čínsku podporu Pakistanu, ako na pôde OSN, tak pomocou ekonomických projektov. Takisto ju znepokojuje rast vplyvu Číny v juhovýchodnej Ázii.