Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.07.2017, 00:00

Islamský štát sa transformuje. Toto radikáli zmenili, aby mohli fungovať po strate územia

Prečítajte si rozhovor s nemeckým bezpečnostným expertom, ktorý šéfuje tímu BR OSN monitorujúcemu džihádistov..

Islamský štát sa transformuje. Toto radikáli zmenili, aby mohli fungovať po strate územia
Zdroj: Reuters

Islamský štát (IS) stratil kontrolu nad Mósulom, najväčšou baštou v Iraku. Je otázkou času, kým padne aj Rakka v Sýrii. Bez ropných polí a prísunu starožitností sa ale zaobíde. "Znížil sa im príjem zo stoviek miliónov na desiatky miliónov dolárov mesačne. Menej územia znamená ale aj menej nákladov na jeho správu," hovorí v rozhovore pre portál Lidovky.cz nemecký bezpečnostný expert Hans-Jakob Schindler, ktorý šéfuje tímu BR OSN monitorujúcemu každý krok a finančnú transakciu džihádistov.

Kde budú brať peniaze na chod svojej organizácie, ako bude vyzerať jej budúcnosť?
V prvom rade to nie je organizácia ako taká, je to hnutie. IS priťahoval radikálov tým, že sa snažil fungovať ako štát. Preto tiež mal a má toľko nazhromaždených peňazí. Odstránenie ich kontroly nad konkrétnym územím je preto prvým krokom v boji s IS. Nesúhlasím však s tým, že by strata územia mala znamenať pre IS veľký problém. Ešte predtým, než padol Mósul, džihádisti už začali meniť svoju propagandu. Prestali hovoriť o budovaní štátu, nahradili to bojom s diablom. Takáto ponuka pritiahne každého radikála na uliciach európskych miest, ale aj v Iraku, Líbyi, západnej Afrike, juhovýchodnej Ázii. Podľa ich definície neprídu o svoj kalifát, len bude virtuálny. Prispôsobuje sa v komunikácii, čím ďalej tým viac sa presúva do zakódovaného prostredia internetovej siete. Hnutie pretvorilo aj svoju hierarchiu. Už nie je jeden človek v čele, ktorý vie všetko, ale oveľa viac právomocí sa presunulo na pešiakov.

Fungovanie IS sa jednoducho transformuje, posiela peniaze svojim stúpencom v západnej Afrike, Jemene, Afganistane, Somálsku. Dokonca posielajú peniaze do regiónov, kde nemajú veľa stúpencov. Ukladajú ich do bánk pre budúcnosť. Veľakrát tiež z Iraku a Sýrie presúvajú konkrétne osoby. Na stratu území začali reagovať už dávno. Za dva roky si už možno nebudú hovoriť Islamský štát, ale to nič nemení na tom, že tí ľudia stále budú súčasťou medzinárodnej teroristickej siete. Problém sa o nič nezmenší.

Dobre, nazbierali si veľa peňazí, ktoré môžu mať uložené na účtoch v zahraničných bankách. Ale nakoniec jedného dňa sa im predsa musia minúť, odkiaľ ich budú mať v budúcnosti?
Príjem sa samozrejme znižuje. Ale na druhú stranu majú aj oveľa menej nákladov. Keď ovládate väčšie mestá, môžete kompletne využívať lokálnu ekonomiku. Ale zároveň sa musíte starať o zásobovanie obyvateľstva, vodné zdroje, elektrinu, verejných činiteľov. Všetko to stojí veľa peňazí. Prídu síce o príjmy, ale aj o tie náklady.

IS má ale stále dosť prostriedkov na posielanie peňazí do zahraničia, pokračovať v boji tam. Len sa príjem znížil z rádu stoviek na desiatky miliónov dolárov mesačne. Vďaka predaju veľkého množstva starožitností ukradnutých na dobytom území si vybudovali meno medzi pašerákmi umenia. V súčasnosti už nerabujú tak ako predtým, ale stávajú sa z nich sprostredkovatelia iných obchodov s umením. Pozrite sa na al-Káidu, ktorej jadro nepotrebuje financovať nič navyše. Dostávajú peniaze od jednotlivých darcov, infiltrujú sa do pašeráckych sietí, unášajú ľudí, za ktorých požadujú výkupné, ako napríklad Abú Sajjáf na Filipínach. K podobným vnútorným zdrojom peňazí dnes nabáda svojich stúpencov aj IS. Strata Sýrie a Iraku rozhodne nebude pre IS koniec.

Zaznamenali ste v súčasnej situácii väčší počet ľudí, ktorí prechádzajú z tábora IS do al-Káidy alebo Talibanu?
Islamský štát má už v súčasnosti spriaznené skupiny v niektorých častiach Afganistanu, tiež spolupracujú s Boko Haram a skupinami v Somálsku či Jemene. Teraz budujú štruktúru v juhovýchodnej Ázii. Navyše sledujeme dlhodobo zmenu príslušnosti bojovníkov medzi al-Káidou a IS tam a späť. To isté sa deje v Afganistane, čo sa týka Talibanu. Keď je IS pod tlakom v Sýrii a Iraku, jeho velitelia sa uchyľujú pod krídla Talibanu či al-Káidy. Všetky tri organizácie zdieľajú rovnakú ideológiu a ich členovia sa veľakrát poznajú aj v osobnej rovine a pomáhajú si. Nezhodnú sa len v niektorých jednotlivostiach, ako kedy by mal byť docielený kalifát. Napríklad bojovníci v Somálsku dostali peniaze od IS, aby zaútočili v Nairobi a zároveň sa snažili zabiť členov IS vyslaných do svojej krajiny, pretože sa báli, že tam vytvoria konkurenčnú bunku. V ideologickej rovine jednoducho majú rovnaký cieľ, osobne nie vždy.

Sám ste naznačili, že veľkým problémom sú finanční darcovia teroristických organizácií, napríklad niektoré nadácie, alebo aj súkromní darcovia. Majú peniaze, ktoré sú legálne, ale v rukách teroristov sa stanú nelegálnymi. Akým spôsobom je možné darcov, ktorí používajú vlastné peniaze odradiť od podpory terorizmu?
To je naozaj zložitý problém. Aby sa to vôbec odhalilo, je potrebný naozaj striktný finančný systém. Šancu by sme mali, keby niekto posielal napríklad milión dolárov mesačne. Keď niekto chce posielať 100 eur svojmu známemu, bojovníkovi v Sýrii, potom je to problém. To je nad rámec bežných finančných kontrol. V takom prípade je potrebné ľuďom dať najavo, že ten akt podpory je zlá vec až zločin sám o sebe. Navyše tak ľudia podporujú skutočný ozbrojený konflikt v cudzej krajine.

Mňa najviac znepokojuje, že v Iraku alebo Sýrii, až v nich skončí vojna, sa teroristi len tak nevyparia. Vždy tam budú nejaké bunky, ktoré prežili. Keď do rekonštrukcie a na humanitárnu pomoc vložíte stovky miliónov dolárov a nebudete presne vedieť, kam peniaze tečú, teroristi budú mať šancu zneužívať poskytovateľov v krajine. Okrem toho putuje do štátov veľa peňazí neformálnym spôsobom, pretože nadácie a humanitárne organizácie tam majú zakázané mať bankové účty. V takom prípade je jednoduché schovať jeden či dva milióny, ak nie je možné kontrolovať úplne presné čiastky a toky.

Americký generál John Allen, ktorý bol špeciálnym vyslancom Baracka Obamu pri koalícii bojujúcej proti IS, povedal, že je ťažké rozoznať zločincov od teroristov. Ako ten rozdiel vnímate vy? A je dôležité takéto rozlišovanie?

Základný rozdiel medzi zločineckou a teroristickou organizáciou je, že tá prvá koná kvôli zisku, zatiaľ čo tá druhá z ideologických dôvodov. Keď sa pozrieme na ich metódy, je ťažké rozoznať rozdiel. Pranie peňazí je vždy pranie peňazí, rozdiel je, kto z toho ťaží, drogový kartel, alebo teroristi? Prať peniaze je dosť komplikovaná činnosť, preto existujú ľudia, ktorí to robia profesionálne a je im jedno, kto im zaplatí. Tu sa to rozlišovanie komplikuje. Existuje mnoho mužov, ktorí sa k IS pripojili z osobných dôvodov a majú zločineckú minulosť. Preto sú naviazaní na zločinecké siete, od ktorých napríklad nakupovali zbrane či sa prostredníctvom nich dostávali cez hranice s falošnými dokladmi. Nevidím ale globálne prepájanie zločinných s teroristickými skupinami. Teroristi robia veci, ktoré by zločinci nikdy nerobili. V niektorých situáciách proste z činnosti ťažia navzájom.

Je možné, že v teroristických organizáciách sú niektorí ľudia len kvôli zisku, ktorý z toho vyplýva, ale v skutočnosti s nimi nie sú ideologicky zviazaní?
Je ťažko predstaviteľné, že by sa niekto k IS pridal len z finančných dôvodov. Môžu tam byť ale takí teroristi, ktorí zmenili príslušnosť k teroristickej skupine, pretože IS platil viac. Súvisí s tým jeden veľmi dôležitý problém, ktorý je práve aktuálny pre Európu. Niektorí ľudia, ktorí boli s IS v Sýrii a Iraku, sa samozrejme presúvajú do iných konfliktných zón. Iní sa ale vracajú do Európy a môžeme ich rozdeliť na tri kategórie. Dve sú pomerne ľahko odhadnuteľné. Takí, ktorí sa vrátia, aby vykonali teroristický útok, sú veľmi nebezpeční a je potrebné použiť akékoľvek možné policajné a právne prostriedky na ich zastavenie. Druhí sa vracajú a sú absolútne odtrhnutí od IS a terorizmu ako takého. Videli, čoho je IS schopný a preto s ním skoncovali. U nich je potreba zistiť, či páchali zločiny, a ak nie, vymyslieť, ako ich znovu integrovať do spoločnosti. Najhoršie riešenie by bolo poslať všetkých na dvadsať rokov do väzenia. Viedlo by to k druhej vlne ich radikalizácie a nebola by šanca aspoň niektorých integrovať.

Veľmi háklivou témou sú v tomto smere deti, ktoré pod režimom IS niekoľko rokov žili. Boli svedkami popráv, ktoré im tak boli predstavené ako jedno z možných riešení medziľudského konfliktu. Takto ale spoločnosť v Európe nefunguje. Je potrebné postarať sa o také mimovoľne radikalizované deti. Ale najchúlostivejšou skupinou sú takí, ktorí sa obrátili proti IS, ale nezanevreli na terorizmus ako taký.

Hlavnou úlohou vašej komisie pri OSN je monitoring aktivít a financovania teroristických organizácií od Islamského štátu až po Taliban. Čo to znamená z praktického hľadiska?
Vediem skupinu desiatich poradcov BR OSN. Nepracujeme ale pre OSN, pracujeme pre členské štáty a ich predstaviteľov. Tí hovoria, čo máme robiť a čo nie. Máme široký mandát, teda dosť voľné ruky, v práci proti IS, al-Káide a Talibanu všade, kde sú. Nejde o klasický sankčný režim, ako proti Iraku, KĽDR alebo Somálsku, kde ide vždy o geografické zameranie. Pracujeme po celom svete a nie sme zameraní proti vládam štátov, ale proti neštátnym aktérom. Sme jediná časť celej OSN, ktorá je špecificky poverená spoluprácou s tajnými službami. Štyrikrát až šesťkrát do roka organizujeme stretnutia s predstaviteľmi všetkých bezpečnostných agentúr vybraných regiónov. Robíme to pre západnú Afriku, východnú Afriku, Blízky východ a severnú Afriku, juhovýchodnú Ázii a najnovšie napríklad aj pre Škandináviu. Neustále hľadáme nové lokality, do ktorých by sme naše aktivity rozšírili, teraz napríklad strednú Áziu. Ale naopak v Európe to potreba nie je, pretože sú tajné služby tak aktívne a prepojené, že stretnutie nie je potrebné iniciovať.

Tieto rokovania majú dva účely. Po prvé to pomáha nám poradcom, aby sme sa prepojili so zástupcami vždy viac ako desiatich služieb naraz, čo šetrí čas. Druhou potom je povzbudenie väčšej spolupráce medzi jednotlivými agentmi navzájom.

Skutočne sú ochotní zdieľať informácie medzi sebou?
Áno. Zvyšuje sa počet krajín, ktoré sa chcú zapojiť, pretože vidia hodnotu tých schôdzok. Raz za čas je to skutočne prínosné aj operačne. Jedna rozviedka má časť hádanky a nedokáže si napríklad ani predstaviť, že by mohla druhá mať niečo, čo ju doplní. Keď sa spolu bavia o IS alebo al-Káide, uvedomia si, že kolegovia majú dôležité informácie o bunkách, ktoré operujú na ich území. Informácie nám členské štáty poskytujú exkluzívne, nielen tajné služby, ale aj policajné sily, ministerstvá zahraničia či obrany, národné banky. Informujú nás o peniazoch, sieťach podozrivých jednotlivcov, útokoch a metódach, ktoré teroristi používajú. Okrem toho spolupracujeme s medzinárodnými organizáciami, napríklad asociáciou leteckej prepravy, alebo Svetovou colnou organizáciou. S pamiatkarmi z UNESCO zdieľame informácie kvôli problematike kradnutých artefaktov. Policajné záležitosti riešime s Interpolom.

Okrem toho pre Bezpečnostnú radu ešte každých sedem týždňov dávame dohromady scenáre možných hrozieb zo strany IS a al-Káidy, raz ročne aj o Talibane. Kto sú hlavní podozriví, odkiaľ berú peniaze, ako sa menia ich taktiky. Máme asi 275 osôb a 80 organizácií na sankčnom zozname, Bezpečnostnej rade dávame k dispozícii ich fotografie, pasy, mená, falošné identity. Odporúčame jej aj nové položky na týchto zoznamoch, či rôzne rady ako napríklad zmeniť globálny trh s umením, aby bolo možné odhaliť ulúpené veci.

Akým spôsobom zhodnotíte, či je skupina svojím konaním vinná? Stačí povedať: "Podporujeme al-Káidu"?
To určite nie. Pri odporúčaní, koho pridať na sankčný zoznam, musíme dosvedčiť konkrétne akcie, ktorými sa previnil. Väčšinou ide o nábor pre al-Káidu, jej financovanie, zásobovanie zbraňami, pašovanie, nepriama správa jej majetku a operácií, niekedy je dokonca vymenovaná priamo výroba improvizovaných výbušných zariadení.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.