Severná Kórea je krajina v izolácii, miesto, kde väčšina občanov nemá prístup na internet alebo nemôže cestovať do zahraničia. V roku 2010 americký denník The New York Times označil krajinu za "tak chudobnú, že v nej neexistujú takmer žiadne zásoby betónu, tehál alebo okenného skla. Ľudia trpia nedostatkom ryže, benzínu a dokonca aj spodnej bielizne."
A aj napriek tomu sa jej podarilo rozšíriť zbrojné technológie ohromujúcou rýchlosťou. Začiatkom júla otestovala medzikontinentálnu balistickú raketu, ktorá by podľa odborníkov mohla doletieť na Aljašku. Ako je možné, že sa Severnej Kórei podaril tak veľký skok v zbrojení? pýta sa denník The Washington Post.
Najvyššia národná priorita
Severná Kórea rozvíja svoje znalosti jadrových zbraňových systémov už celé desaťročia. Môže sa pochváliť kádrom dobre vyškolených vedcov a inžinierov a rozsiahlou medzinárodnou finančnou sieťou, vďaka čomu sa dostane k dodávkam potrebných surovín a financiám na nákladný program rozvoja jadrových zbraní.
Navyše Kim Čong-un urobil z jadrových zbraní najvyššiu národnú prioritu a preorientoval snaženie celej "svojej" krajiny na ceste k tomuto cieľu. "Keď máte cieľavedomo vytýčený strategický kurz na jadrový a hospodársky rozvoj, a ste schopný za týmto účelom politicky zmobilizovať celú štátnu infraštruktúru, získate obrovskú počiatočnú výhodu," uviedol Scott A. Snyder, expert na Severnú Kóreu a vedecký pracovník Rady pre zahraničné vzťahy. "To je presne to, čo urobil Kim Čong-un."
V čase, keď Severná Kórea odštartovala svoj raketový program, jej stratégia spočívala v kúpe starých sovietskych rakiet od tretích krajín, ako sú Egypt a Sýria, upresnil John Schilling, expert na Severnú Kóreu a letecký inžinier, ktorý prispieva na portál 38 North, webovú stránku venovanú udalostiam týkajúcich sa Severnej Kórei. Akonáhle získali severokórejskí inžinieri staré rakety, spätne ich analyzovali, aby mohli vyrábať svoje vlastné kópie.
Krajina tiež dovážala skúsenosti, uviedol Schilling. Keď sa Sovietsky zväz blížil ku kolapsu, Severná Kórea najala ruských inžinierov, ktorých už doma nemali ako zaplatiť. V Pchjongjangu získali prácu priamo na severokórejských programoch aj pri školení Severokórejčanov.
Účinný čierny obchod
Severná Kórea tiež pestovala vzťahy s Iránom a Pakistanom "Spočiatku, to vyzeralo ako jednosmerná záležitosť - Severná Kórea predávala Iránu rakety používané vo vojne s Irakom, a Pakistan (alebo aspoň Abdul Kádir Chán, zakladateľ pakistánskeho jadrového programu, ktorý bol obvinený z napomáhania šírenia jadrových zbraní v iných krajinách) predal jadrovú technológiu Severnej Kórei," tvrdí Schilling. "Postupne všetky tri národy vyvinuli svoje schopnosti, čo premenilo ich partnerstvo na spoluprácu rovného s rovným v oblastiach informácií a technológií."
Spočiatku tieto snahy viedli k obmedzeným pokusom a množstvu chýb. To už však neplatí. Dnes je režim "oveľa účinnejší a efektívnejší" v produkcii domácich zbraní, uviedol Ken Gause, expert na Severnú Kóreu z Centra pre námorné analýzy. "Už neopakujú tie isté chyby."
To, že Severná Kórea je vo veľkej miere schopná postaviť svoje rakety doma, potvrdil aj Schilling. "Stále však potrebujú dovážať niektoré špecializované diely a komponenty, najmä elektroniku, čo sa deje väčšinou na báze čierneho alebo šedého trhu," uviedol. A nie je to vôbec ťažké. "Nemusí sa to diať vo veľkom meradle, a nevyžaduje to aktívnu spoluprácu nikoho iného, takže sa to dá len veľmi ťažko zastaviť," dodal.
Urýchlený vývoj zbraní v posledných rokoch však možno pripísať na vrub najmladšiemu Kimovi, uviedol Snyder.
Jadro ako politický kalkul
Kim Čong-il, Kimov otec, ako prvý inicioval program vývoja jadrových zbraní. Ten však počas bývalého vedenia nebol hlavnou prioritou a napredoval "úmorným tempom." Keď však mladší Kim prevzal moc, "zošliapol plynový pedál", takže urobil z vývoja rakiet najvyššiu prioritu.
Je to sčasti aj politická kalkulácia - Kim bol v čase, keď prevzal krajinu, mladý a nevyskúšaný. Program bol pre neho aj zdrojom domácej legitimizácie. Taktiež pomohol Kimovi zvrátiť predstavu, že Severná Kórea je na medzinárodnej úrovni zraniteľná.
Kim vidí v schopnosti udrieť jadrovými zbraňami kľúč k vlastnej legitimite. V tomto momente je preto takmer nemožné požadovať po ňom spomalenie, alebo nebodaj ukončenie jadrového programu. "Ak chce mať Severná Kórea jadrový program, Severná Kórea ho mať bude," uviedol Gause. "A budeme sa musieť s tým naučiť žiť," dodáva.
Samozrejme, stále existujú niektoré prekážky, ktoré krajina potrebuje prekonať.
V súčasnosti jej najsilnejšie hlavice dosahujú silu asi 20 kiloton, podobne ako bomba, ktorú Američania zvrhli na Nagasaki. Dosiahnutie schopností amerických jadrových hlavíc (o sile od 100 do 475 kiloton) bude vyžadovať "zásadne nové konštrukcie," povedal Schilling. To je ale stále hudba ďalekej budúcnosti, predpovedá.
Nie je dôvod na optimizmus
Režimu sa tiež doteraz nepodarilo preukázať, že dokáže umiestniť jadrovú hlavicu na raketu. To ale nie je dôvod na optimizmus, varuje Schilling.
"Každému národu s preukázanou úrovňou severokórejskej odbornosti vo vývoji jadrových zbraní sa podarilo umiestniť takéto malé jadrové hlavice na rakety," uvádza. Severná Kórea zverejnila makety toho, ako by to vyzeralo a Schilling ich nazval "vierohodné".
Konštatuje tiež, že len veľmi málo krajín skutočne preukázalo, že ich rakety a hlavice sú vzájomne kompatibilné. Dokonca aj Spojené štáty a Rusko tak urobili len v hŕstke prípadov. "Väčšinou národy vyskúšajú svoje rakety a hlavice oddelene a veria, že budú pracovať, keď sa zmontujú dokopy," uviedol.
"V prípade, že Severokórejčania budú pociťovať nutkanie umiestniť jednu zo svojich hlavíc na jednu zo svojich rakiet a vypáliť ju napríklad aj zajtra, šance, že bude fungovať, sú veľké."