Boj proti radikálom z takzvaného Islamského štátu (IS) je pre jedného irackého poručíka hlavne cestou k pomste. Tri roky hľadá dvoch členov IS, ktorí podľa neho zabili jeho otca. Agentúre AP priznal, že na svojej púti zastrelil po výsluchu niekoľko radikálov. A keby dopadol niektorého z tých, ktorých hľadá, neváhal by mu pripraviť pomalú smrť, zavesil by ho na stĺp v dedine a prinútil by ho povedať, kde je zahrabané otcovo telo.

V podobnej atmosfére hladu po pomste teraz žije Irak, kde sa podarilo bojovníkov IS poraziť v ich hlavnej bašte v Mósule. Pribúda prípadov vraždenia ľudí podozrivých z členstva v IS. Dokladá to aj video z minulého týždňa, na ktorom vojaci zhadzujú radikálov z vysokého múru pri rieke Tigris a strieľajú na telá dole.

Vojaci a policajti v rozhovore s AP nechceli zverejniť svoje mená, ale štyria z nich sa priznali, že vojaci zabíjajú zadržaných a neozbrojených členov IS. Vedia, že to odporuje medzinárodnému zákonu, ale zároveň sú presvedčení, že boj proti IS pod vojnové zákony nemôže spadať, pretože pomery nastolené radikálmi v Iraku boli mimoriadne kruté.

Nahromadená zloba

Vybavovanie účtov ale vyvoláva obavy, že sa zopakuje to, čo Irak zažil pred desiatimi rokmi, totiž bratovražedný boj medzi šiitmi a sunnitmi. To, že sa členom IS podarilo získať do svojich radov toľko Iračanov, je podľa analytičky Belkis Willeovej z irackej pobočky medzinárodnej organizácie Human Rights Watch (HRW) práve dôsledkom zloby nahromadenej po tomto vzájomnom vraždení. Ak bude súčasný stav pokračovať, "budú mladí sunniti túžiť po jedinom - pripojiť sa k akejkoľvek ďalšej skupine extrémistov," uviedla Willeová. Aj keď armáda tvrdí, že vybavovanie účtov nebude tolerovať, zatiaľ nebol za vraždy nikto potrestaný.

Boj proti teroristom z IS je veľmi osobnej povahy - keď príslušníci IS v roku 2014 obsadili Mósul, zamerali sa predovšetkým na vojakov a policajtov a ich rodiny. Zmasakrovali 1700 armádnych brancov a ich telá pohodili do hromadných hrobov. Podľa odhadov boli zabité stovky policajtov a vojakov a radikáli sa svoje činy ani nesnažili zamaskovať.

Vláda teraz tvrdí, že nemá dôkazy o zabíjaní z pomsty. Jeden z armádnych veliteľov však agentúre AP priznal, že jeho ľudia bežne zabíjali mužov podozrivých z členstva v IS. Spolu s utekajúcimi civilistami sa dostali do zberných táborov, kde sa robila kontrola v snahe zabrániť ľuďom z IS utiecť. "Keď skupina civilistov na niekoho ukázala a povedala, že patrí k IS, zastrelili sme ho. Ak stojíte pred človekom, ktorý pozabíjal vašich priateľov a rodinu, správate sa tvrdo," priznal veliteľ.

​Pretože stál o to, aby objasnil, do akej miery je vojna pre Iračanov osobnou záležitosťou, vysvetlil, že muži, ktorí zabili jeho otca, boli v jeho dedine pri Mósule dobre známi. Jeho otec v roku 2007 velil jednotke, ktorá bojovala proti teroristickej organizácii al-Kájda, považovanej za predchodcu IS.

Keď IS v roku 2014 dedinu obsadil, vrátili sa späť aj kmene, ktoré predtým museli kvôli spojenectvu s al-Kájdou odísť. IS ich členov dosadil do bezpečnostných aj správnych pozícií. Dvaja muži, ktorých poručík hľadá, k nim patrili tiež. Poručík ich dobre pozná, obaja sa vraždou jeho otca chválili pred ostatnými. Členovia IS poručíkovi zabili aj strýka, priateľov a ďalšie príbuzné.

Zásadné porušovanie ľudských práv

Poručík má fotografie hľadaných v telefóne a o tých, po ktorých pátra, vie aj niekoľko jeho kolegov, ktorí mu pomáhajú hľadať, keď vypočúvajú zadržaných. Keď armáda vlani dorazila pri oslobodzovaní Iraku do jeho dediny pri Mósule, začal poručík vypočúvať členov IS. "Väčšine som len kládol otázky, ale tých, o ktorých som vedel, že majú krv na rukách, som zastrelil na mieste," priznal.

V boji alebo počas výsluchu zabil vraj 40 členov IS, aj keď väčšina z nich nemala s osudom jeho otca nič spoločné. "Nie som vo svojej pomste sebecký, robím to pre všetkých Iračanov," hovorí dôstojník.

Keď začali boje o Mosul, dozvedel sa, že jeden z hľadaných je v Tall Afare na západe Iraku. V júli, kedy vrcholili boje o mósulske staré mesto, mu známy zavolal, že má v rukách člena IS z poručíkovej dediny. "Nič nerob, som na ceste," povedal mu do telefónu poručík. Zajatec bol strýko jedného z hľadaných a ostatní s ním poručíka nechali osamote v miestnosti bez stola a stoličiek.

​"Nemučil sme ho, zložil som mu plastová putá z rúk a dal mu vodu. Bol starý, prosil ma, aby som ho nezabíjal. Bál sa tak, že sotva chodil," rozpráva poručík. Získal od muža informáciu, že ten, koho hľadá, je nažive a je v mósulskom starom meste. "Keď som skončil výsluch, poslal som ho do pekla," hovorí stručne poručík. Muža vraj zastrelil a telo nechal ležať.

HRW neprestáva upozorňovať na prípady mimosúdnych trestov. V júni sa našli v oslobodenej časti Mósulu telá 26 mužov so zaviazanými očami a zviazanými rukami. HRW tvrdí, že sa vrážd dopúšťajú všetky jednotky zapojené do boja proti IS.

Armáda trvá na tom, že vojaci majú rozkaz každého zajatca dopraviť na výsluch, po ktorom bude nasledovať súd. Premiér Hajdar Abádí v utorok priznal, že sa počas bitky o Mósul porušovali ľudské práva, ale išlo podľa neho o izolované prípady. Vláda vraj vinníkov potrestá.