V Džibutsku nie je skoro nič, len púšť a horúčava. A aj nápadne veľký počet cudzích vojenských základní. Sú tu Američania, Francúzi, Japonci, Nemci i Číňania. Maličká africká krajina z toho žije.
Je to tlačenica. Najväčšia na svete. Nikde sa vojaci mnohých krajín nekrčia ako tu. Vlajky krajín, ktoré sa občas nemajú rady, vejú jedna vedľa druhej. Teraz sem dorazili aj Číňania.
Je to jedna z najhorších krajín sveta. Nie je tam nič iné ako síra, soľ, piesok a kamene. Počasie je tu horúce, zasahuje sem Danakilská preliačina, čo je najhorúcejšie miesto planéty. A tak v krajine, ktorá je menšia ako polovica Slovenska, žije len 900 tisíc ľudí, pretože viac sa tam medzi rozžeravenými skalami a sírnymi jazerami, kde krajina pripomína peklo a je aj taká žeravá, nezmestí.
Pár kilometrov od seba
Zato vojaci sa sem len tak hrnú. Je tu najväčšia koncentrácia zahraničných vojenských základní na svete. Pre Džibutsko je to kšeft storočia. Číňania sa práve udomácňujú. Už vedia, na čo si musia dať najväčší pozor, a slniečko to nie je: pri pochodovaní by si mohli pošliapať kanady s inými vojakmi. To je tu problém.
Pár kilometrov od nich sú Američania. Ale to je na Džibutsko ešte veľká diaľka. Hneď vedľa Američanov sú Japonci. Je to ich prvá zahraničná základňa od roku 1945. Hneď vedľa Japoncov sú Francúzi. Majú tu asi 1 700 mužov. Všetci, teda Francúzi, Japonci a Američania, to k sebe majú asi tak dvesto metrov. Francúzi to majú blízko aj k Číňanom. Ich letecká strelnica, kde sa piloti učia bombardovať a strieľať, je kúsok od čínskej základne.
A potom sú tu ešte Nemci, Španieli a Taliani. Zvyčajne letecký personál, námorníci a námorní pešiaci. A špeciálne jednotky. Časť vojakov je na americkej základni, časť býva v hoteloch Kempinski a Sheraton.
Vtipné je, že všetci štartujú z jediného letiska, čo je zároveň aj medzinárodné letisko pre civilnú dopravu. Je hneď medzi americkou, japonskou a francúzskou základňou.
Tlačia sa sem ďalšie a ďalšie. Saudskej Arábii údajne už stačí len málo, aby začala s výstavbou vlastnej základne, Egypt o nej veľmi vážne premýšľa, záujem vraj majú Indovia. Rusi ho mali tiež, požiadali o súhlas, ale Džibutsko im povedalo "net". To je zvláštne, pretože táto malá krajina nemá nič iné, s čím by obchodovala, ako svoju polohu.
A tak je to krajina k prenájmu. Chcete základňu? Zaplaťte pár desiatok miliónov dolárov a máte ju. Napríklad Američania platia šesťdesiat až sedemdesiat miliónov ročne, Číňania rovnú stovku. Boli časy, kedy tu bývali len Francúzi. Keď táto ich kolónia dostávala v roku 1977 nezávislosť, vymohla si, že tam Paríž bude mať posádku a že bude Džibutsko chrániť, ako by to bolo samotné Francúzsko.
Lenže potom prišiel rok 2001 a vojna s terorizmom. Do toho vyplávali na more somálski piráti. Amerika prevzala od Francúzov ich hlavnú základňu a teraz do nej chce napchať 1,4 miliardy dolárov, čo znamená, že to vidí na veľmi dlho. Američania tu majú špeciálne komandá pre operácie v Afrike a Jemene, zasahujú odtiaľ až v Nigérii proti Boko Haram. Pre drony si zriadili malé letisko Chabelley.
Budúcnosť je čínska
Ostatní sú tu kvôli pirátom. Džibutsko je kľúčom k vstupu do Červeného mora, druhým Suezem: prúdi tadiaľ desatina svetovej ropy a pätina svetového obchodu. A Čína dorazila aj kvôli tomu, aby mala kam evakuovať desaťtisíce robotníkov pôsobiacich po Afrike, keby sa zase niekde niečo zomlelo, ako v roku 2011 v Líbyi. Mali ich tam 36 tisíc a museli najať charterové lietadlá, aby ich zachránili.
A Čína je tu samozrejme aj preto, že je tu Amerika, a Číňania ukazujú svaly. Číňania si chcú vybudovať reťaz základní od Sudánu, odkiaľ vozia ropu, až domov. Hovoria tomu poeticky - perlová reťaz. Raz má byť v Džibutsku desaťtisíc čínskych vojakov.
Keď si to tí cudzinci chcú kúpiť, radi si necháme zaplatiť, myslia si v Džibutsku. Nejde len o nájomné. Kým USA sú držgroši, Čína v Džibutsku platí stavby za 14 miliárd dolárov. Prístavy, železnice, ďalšie letiská. Komu by sa to nepáčilo. Krajina na prenajatie si už len s úžasom spomína, že keď získala nezávislosť, mala len jednu krátku ceste. Budúcnosť je sľubná - ale tiež dosť čínska.