Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
12.12.2017, 18:00

Pásomnicu môžete dostať aj zo suši. Ako sa však môžeme nakaziť smrteľnými parazitmi?

Ako sa zbaviť parazitov a ktoré sú pre človeka najnebezpečnejšie.

Pásomnicu môžete dostať aj zo suši. Ako sa však môžeme nakaziť smrteľnými parazitmi?
Zdroj: HN/Pavol Funtál

Viete, že s obľúbeným jedlom suši môžete zjesť aj istý druh pásomnice? Skutočne platí, že kto má v tele pásomnicu, zaručene chudne? Kam zmizol červený sirup proti mrliam, ktorý ste pili v detstve? Bojíte sa črevných parazitov, no napriek tomu si ľahkovážne neumývate ruky? Po rozhovore s parazitológom doc. RNDr. FRANTIŠKOM ONDRISKOM, PhD. (65), si možno uvedomíte, že my ľudia sa nemusíme vždy a za každú cenu snažiť byť dobrými hostiteľmi. Niektorí hostia, vrátane parazitov sú takí nechutní, že sa ich treba čo najrýchlejšie zbaviť. Ako?

Hovorí sa, že črevné parazity sú na Slovensku vykynožené, potom zasa, že deti majú mrle. Ako to vlastne je?
Keď si zoberieme tradičné parazity, ktoré sa vyskytujú v našich podmienkach, každý si zvyčajne predstaví nejakého črevného parazita, kam patria aj mrle. Tie sú zhodou okolností v našej populácii najčastejšie diagnostikované. Ďalšie črevné parazity, ako napríklad škrkavky, tenkohlavce a pásomnice, postupne ubúdajú. Je to logické, pretože mrle sa prenášajú najčastejšie kontaktom, je to choroba špinavých rúk. Vyskytujú sa najmä v detských kolektívoch, v minulosti sme vyšetrovali deti v predškolských zariadeniach a nachádzali sme ich u všetkých detí. Aj keď v súčasnosti nemáme na Slovensku ucelené prehľady o počtoch parazitov, na základe informácií z diagnostických laboratórií počty parazitov v súčasnosti klesajú, záleží na prostredí. Napríklad v Bratislave je mrľami postihnutých niekde desať percent detskej populácie, inde pätnásť, ich výskyt závisí predovšetkým od dodržiavania bežných hygienických zásad, najmä dôsledného umytia rúk po použití toalety a pred jedlom. Na druhej strane, škrkaviek i tenkohlavcov ubúda, ich výskyt je zriedkavý, na Slovensku sa vyskytujú hlavne v marginalizovaných komunitách žijúcich v zlých hygienických podmienkach. Napríklad v celom Česku vykazovali za minulý rok okolo tridsať škrkaviek. Dôvod poklesu spočíva najmä v prerušení životného cyklu parazita v splaškoch z domácností do kanalizačných systémov a čističiek odpadových vôd. V minulosti boli v dedinských komunitách suché záchody či žumpy a odpad sa vyvážal do záhradiek alebo na pole. Ak fekálie obsahovali vajíčka škrkaviek, k infekcii človeka došlo ich prehltnutím na neumytej zelenine alebo ovocí, napríklad na jahodách. Vajíčka sú totiž veľmi odolné a v pôde vydržia aj niekoľko rokov. Takýmto spôsobom parazit medzi hostiteľom a životným prostredím cirkuloval.

Zdroj: Téma

Ľudia si neraz myslia, že majú nejakú tú škrkavku alebo mrľu...
Mrle sa prejavujú typickým spôsobom – svrbením v konečníku. Je to dané ich biológiou, oplodnené samičky nadránom vyliezajú z konečníka a kladú vajíčka do kože v jeho okolí. Tento parazit je relatívne neškodný a na jeho odstránenie máme účinné lieky. Najlepšia prevencia je však dôsledné dodržiavanie hygieny. Pri nákaze malým počtom červov väčšina postihnutých osôb netrpí nijakými príznakmi ani ťažkosťami. Pri nákaze väčším počtom, napríklad škrkaviek, sa môžu dostaviť bolesti brucha, hnačky, zápchy, teploty, vracanie a takéto prejavy sú pre lekára dôvodom na vyšetrenie stolice na parazity. Dôkazom infekcie je nález vajíčok v stolici, niekedy nachádzame v stolici aj dospelé hlísty. Tie môžu pri masívnej infekcii spôsobiť obštrukciu čreva – nepriechodnosť (ileus – pozn. red.), ktorá môže ohroziť život postihnutého človeka. S takýmito prípadmi sme sa stretávali u malých detí, keď nám z detských oddelení priniesli v plienke celú guču škrkaviek. Môže sa však stať, že sa červ zatúla napríklad do slepého čreva, čo sa potom musí riešiť operačným zákrokom.

To by mohlo byť dobré na udržiavanie hmotnosti, kedysi bola aféra s tabletkami na chudnutie, ktoré vraj obsahovali vajíčka pásomnice. Alebo to bola mestská legenda?
Predstava, že kto má v sebe pásomnicu, musí byť chudý, celkom neplatí. Jeden náš kolega sa kedysi pokusne infikoval larvami pásomnice. Dá sa povedať, že u neho jej prítomnosť pôsobila skôr opačne, nechudol, ale priberal. Dospelá pásomnica u človeka spravidla nespôsobuje žiadne problémy. Asi tridsať percent ľudí trpí bolesťami brucha, nechutenstvom, asi u pätnástich percent môže byť príznakom bolesť hlavy. Zriedkavými prejavmi pri pásomnici sú alergie, hnačka, zápcha, závraty. Teda príznaky nie sú typické, nedá sa podľa nich charakterizovať prítomnosť škrkavky alebo pásomnice alebo aj iného črevného parazita. Ale pásomnica dáva o sebe vedieť, infikovaný človek cíti vylučovanie jednotlivých článkov alebo rôzne dlhých častí napríklad pri stolici.

Článok je viditeľný?
Dospelý článok je jeden až jeden a pol centimetra dlhý a je pohyblivý. Hostitelia pásomnice mávajú nepríjemné pocity chladenia na stehnách a pohybu spôsobeného článkom pásomnice. Článok sa dokonca hýbe ešte niekoľko hodín po prinesení do laboratória. Takže ak by aj človek nemal nijaké problémy, prítomnosť pásomnice sa prejaví takýmto spôsobom. Približne pred piatimi rokmi nám priniesol do laboratória pacient približne štvormetrový kus pásomnice. Bol to škárovec, ktorého životný cyklus je zložitý, prebieha vo vodnom prostredí za účasti niekoľkých medzihostiteľov vrátane rýb obsahujúcich larválne štádium infekčné pre človeka. Jej šírenie do rôznych krajín je spojené najmä so šírením populárnych japonských jedál ako suši, sašimi a rôznych šalátov pripravených z rýb. Pýtali sme sa ho, či niekde nekonzumoval surové ryby, a on si spomenul, že pri práci na stavbe na Ukrajine jedol surové ryby. To bol pravdepodobný zdroj infekcie. Išlo o jednu z pásomníc, ktoré môžu spôsobiť u postihnutého človeka poruchy krvotvorby – anémiu.

Môže pásomnica v človeku samovoľne uhynúť?
Väčšinou sa to asi nestane, pretože ten náš spomínaný kolega žil „s ňou“ niekoľko rokov a nakoniec sa jej zbavil užitím lieku. Pásomnica spravidla neopustí hostiteľa spontánne, ale po aplikácii účinného lieku. Liekom voľby je praziquantel, ktorý pôsobí na svalový tonus pásomnice, ktorá sa „pustí“, na hlavičke má prísavky, ktorými sa „drží“ na črevnej stene, a je vypudená z tela človeka. Pre vyliečenie pacienta je dôležité, aby vypudený červ obsahoval hlavičku, v opačnom prípade pásomnica v čreve dorastie a infekcia pokračuje.

Pamätám sa, že ako deti sme v škôlke pili červený sirup. Používa sa aj dnes?
To bol pyrviniový sirup. S lyžičkou sme sa postavili do radu a každý dostal odmeranú dávku. Tento sirup sa už nepoužíva, dnes sa používajú lieky účinné na širšie spektrum parazitov, napríklad Mebendazol alebo Albendazol.

Existujú aj nejaké „babské“ rady na zbavenie sa parazitov?
Je veľa bylinných liečiv, ktoré sú známe odpradávna a majú na parazity negatívny vplyv. Môže to byť cesnak, výťažok z paprade samčej, šťava z mrkvy, ktorá môže účinkovať proti mrliam a škrkavkám, palina a chinín sa používajú proti malárii... Je ich veľmi veľa, je však otázne, či sa pitím vývaru alebo čaju dosiahne účinná koncentrácia na zničenie parazita. Nemám nič proti preventívnemu používaniu týchto prípravkov, ale pri zistení parazitózy odporúčam navštíviť lekára a liečiť sa účinnými liekmi podľa jeho pokynov.

V posledných dvoch desaťročiach sa u nás objavila pásomnica líščia.
Áno, je to nový parazit, ktorý sa objavil na Slovensku v líškach v roku 1999. Pásomnica sa volá Echinococcus multilocularis a v roku 2000 bolo prvýkrát diagnostikované ochorenie u dvoch žien, ktoré sa nakazili na území Slovenska. Táto maličká pásomnička je veľká tri až päť milimetrov, žije v čreve líšky, ale vnímavý je aj pes, mačka, čiže zdrojov infekcie je viac. Trusom týchto zvierat odchádzajú vajíčka do vonkajšieho prostredia. Prví pacienti boli zo severného Slovenska a všetci uvádzali konzumáciu lesných plodov. V súčasnosti sa lokalizácia ochorenia posúva aj do južnejších oblastí Slovenska. Trošku odbočím: premnoženie líšok spôsobil v podstate strach z besnoty. V roku 1991 sa začalo vakcinovať proti besnote, a tým sa na Slovensku v podstate eliminoval prirodzený regulátor stavu líšok, čo viedlo k premnoženiu líšok aj tejto pásomničky, ktorá bola na naše územie donesená líškami z alpských oblastí po zrušení hraničných plotov. Vajíčko môžeme prehltnúť nielen na neumytom lesnom plode, vdýchnuť pri prácach so senom alebo vypiť v kontaminovanej vode z bystriny alebo zo studničky, ale aj žuvaním trávy obsahujúcej vajíčka pásomnice. Po jeho prehltnutí sa z vajíčka uvoľní larva – onkosféra, ktorá aktívne prenikne cez stenu čreva a krvným systémom sa dostane do pečene, kde tvorí cystu. Približne deväťdesiatosem percent lariev skončí v pečeni, zvyšok v iných orgánoch vrátane mozgu. Najväčšia hrozba spočíva v tom, že príznaky ochorenia sa u človeka objavia pomerne neskoro, pretože inkubačný čas (čas od vzniku infekcie po objavenie sa klinických prejavov – pozn. red.) je päť, desať, ba dokonca aj tridsať rokov. Na pečeni rastie larva ako mnohopočetný mechúrikový útvar, ktorý vyzerá ako rakovinový nádor. Postihnutý má ťažkosti, až keď je cysta pomerne veľká.

Môže sa to skončiť fatálne?
Ak by ochorenie nebolo diagnostikované a liečené, hrozí postihnutému jedincovi aj smrť.

Takže lesné plody treba poriadne umyť...
Samozrejme, je to o stravovacej hygiene. No okrem dôkladného umytia nielen lesných, ale aj záhradných plodov a zeleniny spočíva spoľahlivá prevencia v ich tepelnej úprave. A nemali by sme v prírode piť vodu z hocijakých zdrojov a nežuvať steblá trávy. Ale proti vdýchnutiu vajíčok tejto pásomnice ťažko existuje nejaká prevencia, je to veľmi nebezpečná infekcia. Ak je ochorenie včas diagnostikované, môže byť úspešná aj medikamentózna terapia, ale v neskorých štádiách je liekom voľby chirurgické odstránenie cysty.

V posledných rokoch sa rapídne rozmohlo hubárčenie, ale zasa, kto by jedol surové huby...
Áno, je to málo pravdepodobné. Máme dosť iných lesných plodov, konzumáciou ktorých sa môžeme nakaziť. No a keďže sú na túto pásomnicu vnímavé psy a mačky, rizikové môžu byť už aj záhradné plody, pretože môžu byť kontaminované ich trusom. Takže pri prevencii tohto ochorenia je naozaj nutné dodržiavať stravovaciu a osobnú hygienu.

Hrozí riziko aj pri mačkách chovaných iba v byte?
Tam by to nemalo hroziť. Ale svojho času sme vyšetrovali mačky chované v bratislavských domácnostiach pri inej príležitosti, na prítomnosť mačacích škrkaviek – toxokarózu. Výsledok bol naozaj zaujímavý, v jednom percente doma chovaných mačiek bez vonkajšieho výbehu sme našli vajíčka tohto parazita.

Nemohli sa do bytu dostať na podrážkach topánok?
Mohlo to byť aj týmto spôsobom, ale pravdepodobnejšie sa mačky infikovali mäsitou potravou.

Ľudia často kŕmia mačky surovou kuracou pečeňou...
Skôr by sa takto mačka mohla nakaziť parazitickým prvokom Toxoplasma gondii.

V poslednom čase sa hovorí o meňavkách. O čo vlastne ide?
Áno, ochorenie oka nimi spôsobené patrí u nás taktiež medzi takzvané novodiagnostikované parazitózy. Sú to mikroskopické prvoky, ktoré sú všade okolo nás. Našli ich dokonca v destilovanej vode, prežijú v dialyzačných roztokoch, bežne sa nachádzajú aj vo vode z vodovodu. Jeden druh meňaviek – tzv. akantaméby, okrem mozgu postihuje aj oči najmä u ľudí, ktorí nosia kontaktné šošovky. V oku spôsobujú ťažký až devastujúci zápal rohovky – akantamébovú keratitídu. Niektorí naši pacienti sa nám priznali, že si šošovky oplachujú v tečúcej pitnej vode a drvivá väčšina z nich sa kúpala so šošovkami. Tieto parazity sa vyskytujú v morskej aj v sladkej vode, máme pacientov, čo sa kúpali v oboch vodách. V našom laboratóriu sme od roku 1999 diagnostikovali štrnásť pacientov a z nich trinásti nosia kontaktné šošovky. Ochorenie je pomerne ťažko liečiteľné, účinné prípravky nemáme u nás registrované, dovážajú sa zo zahraničia.

Aká je pravdepodobnosť, že človek tohto parazita „chytí“?
Riziko infekcie závisí od viacerých faktorov, ktoré sú spojené nielen s nosením kontaktných šošoviek, ale aj s manipuláciou s nimi. Okrem uvedeného kúpania sa so šošovkami a ich oplachovania vodou je rizikové aj: dotýkanie sa špinavými rukami, nosenie šošoviek po lehote použiteľnosti, opakované nosenie bez potrebného čistenia, používanie uskladňovacích roztokov po záručnej lehote. Nemenej dôležitá je infekcia oka inými infekčnými agensami, napríklad baktériami, ktoré svojimi výlučkami môžu pomôcť prichyteniu sa akantanméb na oko pacienta. Napriek veľkému množstvu rizikových faktorov počet infikovaných pacientov u nás nie je v porovnaní s okolitými krajinami veľký. Je možné, že ide o vrchol ľadovca, a možno sa na toto ochorenie v diagnostike očných ochorení celkom nemyslí.

Z niektorých parazitov sa vraj pripravujú lieky. Je to pravda?
Do bežného použitia pravdepodobne ťažko, ale z histórie vieme, že sa používala napríklad telová tekutina zo škrkaviek. Ich telová dutina je naplnená tekutinou pod tlakom približne 0,3 atmosféry a keby sme škrkavku prestrihli, tekutina z nej vytryskne. Tá sa voľakedy v sušenom stave používala nielen ako afrodiziakum, ale aj ako preparát na liečenie pri škrkavkách. Parazity sa však využívajú v určitej špecifickej terapii pri autoimunitných ochoreniach. Kolegovia z Parazitologického ústavu v Českých Budějoviciach pracujú na tejto problematike a výsledky ich výskumu sú veľmi sľubné. V tomto prípade ide o takzvaného tenkohlavca prasacieho (Trichuris suis), ktorý dokáže veľmi pomáhať pri liečbe Crohnovej choroby a ulceróznej kolitídy, závažných a ťažko liečiteľných ochorení. Myslím, že v Nemecku existuje špecializovaná firma, ktorá pripravuje a predáva vajíčka týchto parazitov. Ak sa použijú, parazit sa dokáže v ľudskom čreve uchytiť, ale už nedokáže ukončiť vývin v našom organizme. Prítomnosť tohto parazita podľa profesora Lukeša pravdepodobne tlmí nežiaducu aktiváciu imunitného systému, ktorý útočí na vlastné bunky a spôsobuje tieto ochorenia. Dokonca sú prípady úspešného liečenia autizmu týmto parazitom. Výskumy sú síce na začiatku, ale je možné, že smer je dobrý a príde čas, keď nám parazity nebudú iba škodiť, ale budú aj vyhľadávanými prostriedkami na liečbu iných ochorení.

Prečo tenkohlavec prasací nedokáže „fungovať“ v ľudskom tele?
Je to parazit iného hostiteľa. Veľa parazitov má svojho špecifického hostiteľa a v inom sa nedokáže plne rozvinúť, aby mohol spôsobiť také prejavy ako u „svojho“. Napríklad ak máme v čreve tenkohlavca ľudského, ktorý je tenkou dlhou hlavovou časťou zanorený do sliznice hrubého čreva, môže nám spôsobiť zápalové procesy a mohlo by dôjsť aj k perforácii čreva.

Dnes je moderné odčervovanie, ako radia alternatívni liečitelia. Je to vôbec potrebné?
Toto je kapitola sama osebe, najmä takzvaní liečitelia medzi ľuďmi spôsobili určitú parazitofóbiu. Iste, kto má v sebe škrkavku alebo pásomnicu, je to skôr psychologický problém ako zdravotný. Títo liečitelia vám na svojich „prístrojoch“ zistia parazity, ktoré nemáte. Prišla s tým istá pani Hulda Regehr Clarková, ktorá vlastne ani nebola doktorka, vydala dokonca aj niekoľko kníh, v ktorých tvrdí, že je takto možné vyliečiť rakovinu, ktorú spôsobujú parazity. Z času na čas k nám chodia ľudia, čo tieto kúry u týchto šarlatánov absolvovali, a ani my, ani iní odborníci, ešte vypuklejšie je to v Česku, im nijaké parazity nezistili. Je to čistý blud, ktorý je založený na nezodpovednej dôvere ľudí. Onkologický pacient sa zúfalo chytá každej slamky, a keď mu niekto nahovorí, že za jeho ochorenie môžu parazity, je to pre neho obrovská nádej. A keď ich nenájdeme, stratí ju, ale niekde si za túto falošnú nádej zaplatí veľký peniaz. Celá parazitologická obec to odmieta, sú to nekonečné boje a písania proti takýmto spôsobom diagnostiky a liečby. Ich diagnostické i liečebné postupy nie sú založené na štandardných vedeckých a diagnostických metódach. A aj tie prípravky, ktoré sú odporúčané, napríklad zázračný roztok MMS, veď to je obyčajný čistiaci prostriedok, ktorý sa používa v práčovniach. A ľudí, ktorí sú ochotní tento prípravok užívať, nie je málo! Odčervovanie nemá žiadne ratio, okrem mrlí sú u nás veľmi zriedkavé opakované nákazy červmi, o čom svedčí ich nízky výskyt na území Slovenska. Je napríklad tridsať škrkaviek v Česku dôvodom na odčervovanie? Pacienti sa nám priznávajú, čo všetko im liečitelia predpísali. Praziquantel, dokonca zháňajú Ivermectin, čo je preparát proti konským parazitom! Všetky majú nežiaduce vedľajšie účinky a zaťažujú pečeň. Najviac parazitov máme u segregovaných občanov v osadách, ale ak sa tam nezmení ich životný štýl a nezlepšia sa hygienické pomery, zníženie alebo eliminácia parazitov je nemožná. Ak niekto užíva biopreparáty z rastliniek, ktoré nemôžu škodiť, nemám námietok. Ale odčervovanie nemá akékoľvek opodstatnenie.

Aké parazity môžeme „chytiť“ z prachu ciest, ktorý nám vietor nafúka do tváre?
Napríklad vajíčka psích i líščích pásomníc, psích i mačacích škrkaviek, cysty alebo oocysty prvokov a podobne. Vajíčka psích a mačacích škrkaviek sme nachádzali v detských pieskoviskách aj na parkových plochách. Človek sa môže okrem prehltnutia pôdnych substrátov nakaziť aj prachom obsahujúcim vajíčka týchto parazitov. Ale špinavé ruky, kontaminovaná potrava alebo voda sú oveľa väčším zdrojom infekcie parazitmi.

Môžu k nám prísť „vďaka“ globálnemu otepľovaniu nejaké nové parazity?
Ako som už spomenul, keď sa po zmene spoločenského systému u nás zrušili hraničné ploty, dostali sa k nám pravdepodobne z alpských oblastí líšky infikované pásomnicou líščou. Vplyvom globálnych zmien, v ktorých sme sa ocitli, sa u nás objavil ďalší parazit Dirofilaria. Je to tenký dlhý červ, ktorý u človeka parazituje pod kožou, občas sa objavuje v oku. Na Slovensku už máme týmto parazitom postihnutých dvanásť ľudí, osem malo červa pod kožou, u štyroch pacientov bol nájdený v oku. Zdrojom infekcie je predovšetkým pes, parazit bol u nás prvýkrát objavený v roku 2005 u psa na Záhorí a o dva roky sme mali infikovaného prvého človeka. Infekciu prenášajú komáre, ktoré ju dokážu zo psa preniesť na človeka.

Mali ste aj vy niekedy nejakého parazita?
Určite mrľu, spomínam si na to. A takisto vši, veď kto tieto parazity nemal, tomu sa ani detstvo nerátalo.

doc. RNDr. FRANTIŠEK ONDRISKA, PhD. (65)
známy slovenský parazitológ
Zaviedol diagnostiku lymskej boreliózy v podmienkach rutinnej praxe a publikoval prvé štúdie o jej výskyte a metódach laboratórnej diagnostiky.
Diagnostikoval prvý prípad humánnej dikroceliózy (ochorenie spôsobené jedným druhom motolice pečeňovej) v Československu, prvý na Slovensku diagnostikoval akantaméby z oka ako pôvodcu zápalu rohovky a diagnostikoval prvý prípad parazitického prvoka Cryptosporidium hominis na Slovensku.
Je autorom Odborného usmernenia na diagnostiku toxoplazmózy.
Odprednášal vyše 220 príspevkov na vedeckých konferenciách doma i v zahraničí.
Je tajomníkom Slovenskej parazitologickej spoločnosti SAV a členom expertnej skupiny Ministerstva hospodárstva SR na hodnotenie výskytu a monitorovania škodlivého hmyzu.
Je ženatý, má dve deti . Vo voľnom čase sa venuje záhrade, rád pracuje na chalupe, zo športu najradšej lyžuje.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.