Vytvoril pojem happytarián. Je to človek, ktorý vedome robí veci tak, aby mu prinášali šťastie. „Všetky dávne náboženstvá a filozofie vedeli, že šťastie je to, čo robíš a aký si, a nie to, čo máš,“ hovorí Bednařík. Vedeli ste, že na šťastie máme genetickú predispozíciu? Že dnešná veda skúma, ktoré veci nás spravia šťastnými? Možno vás prekvapí, že peniaze medzi ne nepatria. A že vlastne každý môže byť šťastný – aj ten, ktorému genetika až toľko nenadelila. Takže čo treba robiť a čo nám v tom bráni?

HN

​Venujete sa psychológii šťastia, ako ste sa k tomu vlastne dostali?
Dvoma cestami. Prvá je osobná. Už na strednej škole som vedome hľadal a chcel robiť veci, ktoré by ma bavili a napĺňali. Bol som ovplyvnený Rýchlymi šípmi, hnutím Brontosaurus a spolužiakov som vždy ťahal do lesa. Niekde tu som si uvedomil, že byť v prírode, pohyb na čerstvom vzduchu a úžasné ľudské vzťahy ma nielen bavia, ale aj uspokojujú. Keď som začal študovať psychológiu, ešte som si neuvedomoval, že tento odbor, keďže vzišiel z medicíny, sa podobne ako medicína zameriava na to, čo nefunguje. Medicína lieči ľudí, ktorí sú chorí, tak aj psychológia pomáha najmä tým, ktorí sa trápia, majú depresie, psychické poruchy, konflikty a podobne. Čiže pomáha dostať sa z toho zlého, negatívneho, na normu. To je veľmi užitočné, ale pre dobrý život je to stále málo.

A druhá cesta?
Tá bola profesijná. Ako tréner komunikačných zručností sa venujem tomu, aby ľudia lepšie zvládali napríklad konfliktné a komunikačne náročné situácie, ktoré prinášajú stres. Ale akosi sa vo mne stále ozývalo také pionierske heslo – že nielen lepšie a efektívnejšie, ale aj zmysluplnejšie a radostnejšie. Nejde predsa len o to, aby človek lepšie zvládal svoju prácu, ale aby ho aj tešila.

Psychológia sa naozaj seriózne zaoberá niečím takým ako je šťastie?
Okolo roku 2000 vznikla tzv. pozitívna psychológia. Jej zakladateľ Martin Seligman, vtedajší prezident Americkej asociácie psychológov, v podstate zaviedol nový trend – nevenujme sa v psychológii len tomu, čo ľudí trápi, ale aj tomu, čo ľudí robí šťastnými a poďme to skúmať. Výsledkom je, že dnes vďaka výskumom do veľkej miery vieme, čo robí ľudí šťastnými. Ľudia obvykle hovoria, že každý človek je iný a každého robí šťastným niečo iné. Nie je to úplne tak. Šťastnými nás robí približne 20 – 30 vecí. A hocikto z nás, keď sa im začne venovať, tak môže zistiť, ktoré z nich mu pomáhajú.

Ktoré veci nás robia šťastnými?
Dnes už napríklad všetci prijímajú to, že tí, čo sa hýbu, sú nielen zdravší, ale aj sa dobre cítia. Prečo to tak je? Zistilo sa, že pohyb spúšťa niektoré hormóny, ktoré ovplyvňujú tvorbu neurónov v mozgu, a aj našu náladu. Tie hormóny zvyšujú naše prežívanie šťastia nielen keď sa hýbeme, ale aj potom, keď sme sa dohýbali a užívame si relax, ktorý príde po fyzickej námahe. Dosah je aj dlhodobejší – ľudia, čo sa hýbu, sú šťastnejší aj preto, že vedia, že pre seba niečo užitočné robia. Zvyšuje sa ich spokojnosť, lebo vnímajú, že majú svoj život viac pod kontrolou.

Čiže jednou z vecí je pohyb. A ten, kto sa nehýbe, je automaticky nešťastnejší?
Nemusí to tak byť, lebo je viacero vecí, čo dvíha naše šťastie. Ale ľudia, čo sa nehýbu, si tým sedavým štýlom zhoršujú svoj zdravotný stav a oberajú sa o zážitky, ktoré pohyb obvykle prináša. Práve pripravujem knihu o „zlodejoch šťastia“. Žijeme v konzumnej, technologicko-informatickej spoločnosti, v ktorej je veľa vecí, ktoré nám kazia šťastie. Napríklad marketing produktov a služieb smeruje ľudí ku konzumu a ten veľa šťastia neprináša. Šťastnými nás nespraví nové tričko, kabelka, smartfón, auto... Šťastie nie je v hmotných veciach. Všetky dávne náboženstvá a filozofie vedeli, že šťastie je to, čo robíš a aký si, a nie to, čo máš. Takže mnohí z nás kvôli konzumnému životnému štýlu žijeme v mylnej predstave o tom, čo nás môže robiť šťastnými. Iní zase zotrvávajú dlhodobo v situáciách, ktoré ich robia nešťastnými. Napríklad sa nechajú pracovne zdierať – pracujú príliš veľa, sú pod neust...