„Nepriateľom našich predkov bola iba príroda. Tiger, medveď, prípadne príslušníci cudzej tlupy. Tým sa to končilo. My máme najväčšieho nepriateľa sami v sebe. To sú všetky tie rôzne ,keby som‘, ktoré si staviame,“ hovorí guru českej psychiatrie MUDr. RADKIN HONZÁK, CSc. (78), autor Psychosomatickej prvouky, knihy o chorobách, na ktoré vám lieky nepomôžu.

Psychosomatická prvouka, to mi evokuje predmet na základnej škole, ktorý slúžil ako úvod do vlastivedných a prírodovedných predmetov. Chcete tým povedať, že odbor psychosomatika je tu ešte v plienkach?
Nielen v plienkach, občas aj bez plienok, a má poriadne naložené v gatiach. Po všetkých tých rokoch bojov sa nám podarilo dostať ju medzi oficiálne klinické odbory, a to nadstavbovou atestáciou. Keď sa nám to konečne podarilo, vyrojil sa celý rad ordinácií, ktoré si naraz na dvere vešajú ceduľky „Psychosomatická ordinácia“, a tam predvádzajú najrôznejšie triky. HN

​

A ten skutočný, preškolený psychosomatik triky nepoužíva?
Nie je to žiadna duchárčina! Podľa klasika psychosomatiky, poľského lekára Zbigniewa Jerzyho Lipowského, sú psychosomaticky previazané všetky choroby, pretože napríklad aj taký infarkt sa vyvíja rôzne podľa toho, aké má človek vlastnosti, sociálne zázemie, hodnotové kritériá a čo práve prežíva. My by sme si teraz vystačili s tým, aby sa využitie psychosomatiky sústredilo na skupinu pacientov s takzvaným funkčným ochorením alebo poruchou, keď nemajú žiadnu zjavnú somatickú, čiže telesnú patológiu, alebo len minimálnu, keď ide o následok viac-menej priškripnutých emócií, nezvládnutého stresu alebo zlých životných návykov.

Môžete uviesť nejaký konkrétny príklad?
Medikom vždy hovorím jeden veľmi triviálny. Dievča sa zamiluje, vydá sa a s týmto mužom si spravia dieťa. Zrazu však zistí, že je to ešte väčší blbec ako všetci ostatní. Občas pije, občas ju zmláti. V rámci zmierovania si vyrobí ďalšie dieťa a potom táto nešťastnica zostane v pasci vzťahových a existenčných problémov. Aké emócie asi bude mať? Poznáme šesť základných: strach, zlosť, hnus, údiv, radosť a smútok. Lenže tej radosti tam veľa nebude. Prevládať bude zvyšok. Ukážte mi, kde na svojom tele cítite, keď máte k niečomu odpor, až sa vám to hnusí.

V žalúdku.
No áno. Odpor je na to, aby sme sa rýchlo zbavili nedobrých vecí. Takže nakoniec táto žena príde k doktorovi so žalúdkom. Ten osvietený sa jej spýta: „Kto vám leží v žalúdku?“ Ale neosvietený ju pošle na hadicu (výplach žalúdka, pozn. red.), kde nič nenájdu, ale pre istotu jej dajú prášky proti prekysleniu žalúdka. Z nich dostane hnačku, a tak vyfasuje tabletky proti práškom na žalúdok. Nikto sa s ňou baviť nebude. Veď ona tiež nie je zvyknutá, aby sa jej doktor vypytoval na také osobné veci. Stretli ste sa niekedy u doktora s tým, že by sa vás pýtal na vaše starosti?

Nie.
No vidíte. Život však predsa nejde oddeliť od chorôb a tie nejdú oddeliť od života. Lenže to má zásadné zádrhy. Po prvé, ten, že medicína s emóciami absolútne nepočíta. A po druhé, celý biomedicínsky model sa neskutočne zväčšuje a je pod tlakom čoraz novších informácií. Počas jedného jediného týždňa sa objaví až desaťtisíc nových. A teraz do toho ešte pleťte nejakú psychológiu a sociálne záležitosti! Tým sa to celé veľmi komplikuje. To nie je ako mať angínu, v krku streptokoka a dostať penicilín. Bác! A je vymaľované, choroba zažehnaná. Sa starosťami však nikto z profesionálov zaobchádzať nevie, medicína s emóciami nepočíta. Tie sú obsiahnuté až v psychiatrii.

Môže byť aj zjavná fyzická príčina, ako napríklad tá bakteriálna infekcia, spôsobená psychosomaticky?
Samozrejme. Ako modelový príklad si vezmime stres. To je veľmi užitočná a život zachraňujúca reakcia, stará vyše 250 miliónov rokov. Poplachová fáza má za cieľ pripraviť organizmus na boj alebo útek. Trebárs keď pračlovek stretol medveďa a išlo o to, kto bude mať koho na večeru. V takejto situácii každé rozumné riadiace centrum napumpuje svaly tým, že k nim nahrnie väčšinu krvi. Trávenie, spánok, rozmnožovanie, ale aj imunitné reakcie sú ihneď vypnuté, pretože v danej situácii ide o prebytočný luxus. Ak ide o život, môžu sa tieto úsporné mechanizmy vyplatiť. Ak však organizmus vyvinie takú reakciu v rovnakej intenzite niekoľkokrát za deň, napríklad preto, že mi niekto povedal, že som „sprost...