Po revolúcii v roku 1989 padol monopol štátu aj na médiá, krátko na to vznikla komerčná televízia NOVA. Dovtedy čosi nevídané. Dnes je TV Nova, spolu s TV Markíza a ďalšími televíziami v bývalej východnej Európe na predaj, záujem o kúpu má aj finančná skupina Penta. PETER KRŠÁK (67) je režisér slovenského pôvodu, ktorý už roky žije v Prahe a v roku 1992 spolu s ďalšími štyrmi spoločníkmi TV Nova zakladal. Kým jeho spoločníci svoj podiel o pár rokov neskôr predali, on zaťato odmietal a maril plány väčšinovým vlastníkom. Napokon podiel predal a zdá sa, že tvrdohlavosť sa mu vyplatila. Dnes je za vodou, plní si detské sny, venuje sa umeniu a veciam, ktoré ho bavia. Aké má dnes vzťahy s exriaditeľom Vladimírom Železným? Ktorý ďalší spoločník mu leží v žalúdku?

Spomínate si ešte, ako ste zakladali TV Nova?
Založenie Novy nadväzovalo na projekt, ktorý sme vytvorili na Slovensku ešte v časoch, keď bol ministrom kultúry Laco Agnes Snopko. Vytvorili sme ho spolu s Péterom Hunčíkom (slovenský psychiater, poradca Václava Havla pre menšiny, pozn. red.) a ďalšími ľuďmi, volal sa TA3. Dnes existuje spravodajská televízia s rovnakým názvom.

Prečo vám to na Slovensku nevyšlo?
Začínali časy mečiarizmu a tiež slovenský trh bol malý. S Hunčíkom sme sa neskôr stretli v Prahe, kde sme pripravovali šesťjazyčný projekt televízie, pretože európsky trh je multilinguálny. Tento projekt dal základ CET 21. CET bola skratka preCentral European Television. A 21 symbolizovala 21. storočie.

​Spoločnosť CET 21 napokon získala licenciu pre súkromnú televíziu. Projekt ste teda pripravili vy s Hunčíkom?
Obklopil som sa aj ďalšími ľuďmi, ktorých som poznal z ART centra (štátna agentúra, ktorá zastupovala umelcov pri vývoze diel do zahraničia, pozn. red.). Ľuďmi, ktorí ctili odkaz velikánov, akými boli profesor Frič, Radúz Činčera, Ján Roháč, Alfréd Radok... Spolu s Vladimírom Železným, ale i s ďalšími odbornými poradcami, sme vytvorili projekt, ktorý napokon vyhral licenciu. V ART centre sme boli zvyknutí pripravovať projekty, ktoré vyhrávali.

Odkiaľ ste sa poznali s pánom Hunčíkom?
Cez Fedora Gála, ktorý v tom čase býval oproti mne vo vládnej vile v Prahe. Stretli sme sa uňho a potom na výstave fotografa Antonína Malého, ktorú som pripravoval. A keďže som vedel, že Péter Hunčík vie po maďarsky, poprosil som ho, nech prednesie úvodnú reč v centre Starej Prahy v Pálfyho paláci v maďarčine. Péter mi bol sympatický, lebo bol vzdelaný, mal veľký prehľad v literatúre a umení. Práve Hunčík veľmi odporúčal Fedora Gála na spoluprácu. Nezabudol zdôrazniť, že na Slovensku sa Fedorovi veľmi ubližuje, a preto vraj musel odísť do Prahy. Fedor chodieval k nám vtedy na kávu a teplú polievku, a tak sme sa zblížili. Bol nešťastný, že údajne Slováci ho ani nepozdravili na ulici. Cítil sa veľmi ublížený a nedocenený...

To myslíte ironicky?
Bez irónie. S týmto pocitom prišiel Gál do Prahy.

Bolo to v časoch, keď sa delila republika. Pravdou je, že vtedy sa na Slovensku objavil extrémny nacionalizmus, ktorý bol desivý...
To ja neviem, nežil som na Slovensku. Viem len, že sa musel odsťahovať do Prahy, lebo mu údajne na Slovensku ubližovali.

Bolo tu dusno a Fedor Gál bol terčom útokov aj kvôli jeho židovskému pôvodu.
Poznám veľa ľudí so židovským pôvodom a nikto s nimi nemá problém. Ja si však myslím, že to je o človeku a nie o pôvode. Fedor nevie komunikovať, má agresívnu charizmu. Je egocentrický a neznesie kritiku. Napokon každého, kto ho kritizuje, označí za antisemitu a mám pocit, že s tým dodnes neprestal.
Nepomohol vám fakt, že ste mali v tíme perzekvovaného človeka pre židovský pôvod v kontakte s americkými investormi Palmerom a Lauderom? Miliardár

Ronald Lauder bol a stále je veľmi aktívnym členom židovskej obce, prezidentom Svetového židovského kongresu...
Absolútne nie, s tým nemal Fedor Gál nič spoločné. To boli Hunčíkove kontakty, ten ich poznal cez Sorosa ( finančník, maďarský rodák, neskôr žijúci v Amerike, pozn. red.). Soros sa poznal s Lauderom a ten zavolal Palmera. Ale pokiaľ si dobre pamätám, tak Palmer bol v tých časoch pre médiá málo známy človek. Kedysi robil diplomata v Budapešti, až neskôr sa stal výkonným riaditeľom CEDC (z ktorej neskôr vzniklo CME, pozn. red.).

Takže licenciu ste získali v riadnej súťaži?
Áno, hlásilo sa ďalších 26 projektov. A za niektorými stáli omnoho vplyvnejší ľudia ako naša skupinka.

Kto napríklad?
Napríklad Kratochvíl, ktorý vlastnil Bonton (Martin Kratochvíl, jazzový hráč, skladateľ, režisér a kameraman, pozn. red.), ...