Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
15.01.2018, 12:52

Fedor Gál útočí na každého, kto ho kritizuje, hovorí jeho bývalý spoločník

Po revolúcii v roku 1989 padol monopol štátu aj na médiá, krátko na to vznikla komerčná televízia NOVA. Pri jej zakladaní sa stretli aj Fedor Gál s Petrom Kršákom.

Peter Kršák
Zdroj: Milan Krupčík

Po revolúcii v roku 1989 padol monopol štátu aj na médiá, krátko na to vznikla komerčná televízia NOVA. Dovtedy čosi nevídané. Dnes je TV Nova, spolu s TV Markíza a ďalšími televíziami v bývalej východnej Európe na predaj, záujem o kúpu má aj finančná skupina Penta. PETER KRŠÁK (67) je režisér slovenského pôvodu, ktorý už roky žije v Prahe a v roku 1992 spolu s ďalšími štyrmi spoločníkmi TV Nova zakladal. Kým jeho spoločníci svoj podiel o pár rokov neskôr predali, on zaťato odmietal a maril plány väčšinovým vlastníkom. Napokon podiel predal a zdá sa, že tvrdohlavosť sa mu vyplatila. Dnes je za vodou, plní si detské sny, venuje sa umeniu a veciam, ktoré ho bavia. Aké má dnes vzťahy s exriaditeľom Vladimírom Železným? Ktorý ďalší spoločník mu leží v žalúdku?

Spomínate si ešte, ako ste zakladali TV Nova?
Založenie Novy nadväzovalo na projekt, ktorý sme vytvorili na Slovensku ešte v časoch, keď bol ministrom kultúry Laco Agnes Snopko. Vytvorili sme ho spolu s Péterom Hunčíkom (slovenský psychiater, poradca Václava Havla pre menšiny, pozn. red.) a ďalšími ľuďmi, volal sa TA3. Dnes existuje spravodajská televízia s rovnakým názvom.

Prečo vám to na Slovensku nevyšlo?
Začínali časy mečiarizmu a tiež slovenský trh bol malý. S Hunčíkom sme sa neskôr stretli v Prahe, kde sme pripravovali šesťjazyčný projekt televízie, pretože európsky trh je multilinguálny. Tento projekt dal základ CET 21. CET bola skratka preCentral European Television. A 21 symbolizovala 21. storočie.

Spoločnosť CET 21 napokon získala licenciu pre súkromnú televíziu. Projekt ste teda pripravili vy s Hunčíkom?
Obklopil som sa aj ďalšími ľuďmi, ktorých som poznal z ART centra (štátna agentúra, ktorá zastupovala umelcov pri vývoze diel do zahraničia, pozn. red.). Ľuďmi, ktorí ctili odkaz velikánov, akými boli profesor Frič, Radúz Činčera, Ján Roháč, Alfréd Radok... Spolu s Vladimírom Železným, ale i s ďalšími odbornými poradcami, sme vytvorili projekt, ktorý napokon vyhral licenciu. V ART centre sme boli zvyknutí pripravovať projekty, ktoré vyhrávali.

Odkiaľ ste sa poznali s pánom Hunčíkom?
Cez Fedora Gála, ktorý v tom čase býval oproti mne vo vládnej vile v Prahe. Stretli sme sa uňho a potom na výstave fotografa Antonína Malého, ktorú som pripravoval. A keďže som vedel, že Péter Hunčík vie po maďarsky, poprosil som ho, nech prednesie úvodnú reč v centre Starej Prahy v Pálfyho paláci v maďarčine. Péter mi bol sympatický, lebo bol vzdelaný, mal veľký prehľad v literatúre a umení. Práve Hunčík veľmi odporúčal Fedora Gála na spoluprácu. Nezabudol zdôrazniť, že na Slovensku sa Fedorovi veľmi ubližuje, a preto vraj musel odísť do Prahy. Fedor chodieval k nám vtedy na kávu a teplú polievku, a tak sme sa zblížili. Bol nešťastný, že údajne Slováci ho ani nepozdravili na ulici. Cítil sa veľmi ublížený a nedocenený...

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík GOLD alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.