Do začiatku prvej svetovej vojny z nášho územia emigrovalo viac ako 600 000 obyvateľov! Hrozné číslo. Mladí i starší muži, občas aj obaja manželia spoločne, zatiaľ čo deti nechali v opatere starých rodičov. Často však odišli samotné ženy a doma zostal chorľavý muž s deťmi. Prečo sa rozhodli odísť na ďalekú cestu najmä obyvatelia východného Slovenska? Koľko v Amerike zarábali? A prečo tam mnohí Slováci napokon ostali natrvalo?

Téma

​Slovensko, krajina krásna, hrdá, ale chudobná. Vinou vtedajšej politickej situácie sa priemyselný potenciál na Slovensku využíval len minimálne, drobné políčka nevládali ľudí uživiť a hladných krkov pribúdalo. Jediným riešením bol odchod za prácou do legendami opradenej Ameriky.

Mladí mali výhodu – svoju mladosť, silu, elán a vieru v myšlienku, že si zarobia peniaze a vrátia sa späť do vlasti, aj preto tu dočasne zanechávali svojich najbližších. Rodina sa často poskladala na kúpu „šífkarty“ a odvážlivec sa vydal na ďalekú cestu. Húfne, až hromadné vysťahovalectvo z Uhorska spôsobila hospodárska kríza v rakúsko-uhorskej monarchii a hladomor. Ako prví začali odchádzať obyvatelia východného Slovenska, najmä z neúrodou postihnutého Zemplína, Abova, Šariša a Spiša, no od konca osemdesiatych rokov 19. storočia vo veľkých množstvách odchádzali do Ameriky aj bedári z ostatných kútov Slovenska. Do začiatku prvej svetovej vojny tak emigrovalo do Ameriky vyše 600-tisíc Slovákov.

ysťahovalecká vlna vrcholila v prvých rokoch 20. storočia. Len v roku 1905 sa rozhodlo hľadať obživu za morom 50-tisíc Slovákov. Nielen Uhorsko, ale celú monarchiu opúšťali aj príslušníci iných národností, v najväčšej miere to boli Rusíni, Poliaci, menej už Chorváti a Maďari. V roku 1907 odišlo do Ameriky až 338-tisíc občanov Rakúsko-Uhorska.

Vtáci mora
Cesta loďou do USA trvala niekoľko týždňov a väčšina Slovákov cestovala treťou triedou, tzv. medzipalubnou dopravou, kde boli veľmi zlé hygienické podmienky, hraničiace so základnými požiadavkami ľudskej dôstojnosti. Do USA sa dalo dostať buď priamo jednou loďou, alebo aj nepriamo s prestupom. Samozrejme, najväčší dopyt bol po priamych spojoch, ktoré odchádzali z veľkých európskych prístavov v Terste, Gdansku, Brémach, Hamburgu, Rotterdame, Antverpách, Le Havre...

Slováci prichádzali do Ameriky bez úmyslu usadiť sa...