V rastlinnom spoločenstve sa odohrávajú podobné drámy ako v tom ľudskom. Kvety spolu vedú zákopové vojny, huby uzatvárajú mafiánske dohody. Zákony a zločiny v ich svete už niekoľko rokov odkrýva RNDr. JIŘÍ SÁDLO (59), CSc., z Botanického ústavu Akadémie vied ČR, kde okrem iného mapuje invázie nepôvodných druhov rastlín. „Sme ako Muži v čiernom, ktorí zisťujú, že v skutočnosti je tu veľa rozlične rozvinutých civilizácií. Kým plnia len prístavné krčmy, až tak to neprekáža. Problém sa začne, keď sa rozbehnú do lesov,“ hovorí vedec. To sa deje na Slovensku, kde sa už do lesov rozbehla ambrózia.

Téma

​Vo výpočte vašich špecializácií botanika a biológa ma najviac zaujal „rastlinný sociológ“. Skúmate, ako rastliny v prírode spolu „komunikujú“. Ako sa teda vzájomne ovplyvňujú?
Vedú medzi sebou niečo ako zákopovú vojnu, s pretlačovaním sa o územie. Zvieratá si medzi sebou prekážajú oveľa menej než rastliny. Jedno druhému sa totiž snažia vyhnúť. Zatiaľ čo rastliny sú priskrutkované vedľa seba na stoličkách.

Ako taký boj medzi nimi vyzerá?
Až dvadsať percent telesnej váhy kvetiny sú látky, ktoré rastlina pumpuje do krajiny, aby to tým ostatným trošičku znechutila. Alebo napríklad, aby pritiahla pozornosť pôdnych húb – tie normálne nevidíme, ale v krajine sú všade. Je to taká neviditeľná hubová mafia, ktorá od korienkov ku korienkom odovzdáva stromom napríklad živiny. Ale huby dokážu oveľa viac. Napríklad taký starý urastený strom má, pochopiteľne, záujem o to, aby mal pod sebou úrodu mladých stromčekov, nasledovníkov, ktorí ho časom nahradia. Lenže zároveň potrebuje, aby ho žiadny z tých dorastencov neprerástol. A huby mu v tom pomáhajú.

Ako?
Odstrihnú mladíkov od vody a väčšina ich uschne. Keď potom pôvodný strom padne, namiesto zelenej húštiny je pripravených vždy len niekoľko potomkov, ktorí rýchlo dorastú a zaplnia po ňom miesto. Jednoducho namiesto bitky o náhly prílev svetla je to dôstojné prevzatie trónu.

Čo z toho tie huby majú, že hrajú starému stromu do kariet?...