Naši predkovia verili, že ak človek nerešpektuje určité zákazy a príkazy, privolá na seba trest v podobe choroby. Ruku na srdce, poverčivosť nám ani dnes nie je cudzia. Nečudujme sa teda, ak naši praprapra... verili, že keď dievča tancuje bez hudby – bude mať hluché deti. A ak chlapec usmrtí mláďa mačky či psa, jeho deti budú slepé.
Magické príčiny chorôb
Podľa starých predstáv o prírode aj ľudia na územní dnešného Slovenska verili, že do tela človeka, ale aj zvieraťa môžu vniknúť démoni chorôb, ktorí zapríčinia horúčku, zimnicu, nádchu, vredy, kŕče a kadejaké iné pliagy. Choroby však na človeka mohli privolať aj ľudia, ktorí takúto činnosť údajne ovládali. Boli považovaní za polodémonov a pripisovala sa im nadprirodzená moc, ktorou vraj ovplyvňovali aj úrodu na poliach či privolávanie živelných pohrôm.
Hoci sa pred kontaktom s polodémonmi ľudia usilovali chrániť, niekedy, naopak, potrebovali ich pomoc. Napríklad pri odrábaní, keď často tí istí ľudia, ktorí obeť sami počarovali, ju za úplatu opäť odčarovali. Nebol to vôbec zlý biznis... Odrábaniu porobenia a chorôb sa venovali aj ľudoví liečitelia. Vedeli skĺbiť racionálne vedomosti odovzdávané z jednej generácie na druhú s magickými praktikami.
Liečiteľ kat, zubár kováč
Ľudia, ktorí kedysi vykonávali určité povolania, ktoré rozhodne nepatrili medzi všeobecne obľúbené, práve naopak, vyraďovali ich z bežného spoločenského života, mali dostatok času. Napríklad na samovzdelávanie.
Možno to znie čudne, ale prakticky každý mestský kat musel poznať anatómiu človeka, aby mohol účinne a dobre vykonávať popravy a mučenie. Zároveň však vedel pripravovať hojivé masti. Aj pastieri a bačovia, ktorí žili mimo zabývaných sídiel na odľahlých salašoch v spätosti s prírodou, vedeli, aký účinok majú na dobytok napríklad rastliny. Izolovanosť od ľudí ich prinútila vedieť sa o seba samých postarať, a to aj vtedy, keď prišlo ku zraneniu – keď si vyvrtli členok, zlomili si nohu či ruku, alebo v prípade rezných rán.
Liečeniu sa venovali aj kováči či podkúvači koní. Keďže disponovali značnou silou, dokázali napraviť vytknuté končatiny, trhať zuby, sekať žilou, pomôcť dobytku pri zdutí a podobne. Kováči si často sami zhotovovali aj vlastné nástroje potrebné na liečenie – nože, sekáče či kliešte. K ľuďom, ktorí sa venovali liečeniu, patrili aj vyslúžilí vojaci. Tí získali veľa praktických vedomostí a zručností počas vojenskej služby, kde sa stretávali aj s vážnymi zraneniami. Po ukončení aktívnej vojenskej služby sa z mnohých stali putovní ránhojiči a mastičkári, ktorí ponúkali svoje služby.
Skúsiť treba všetko
V magickej zložke ľudového liečenia fungovalo niekoľko základných postupov pri liečení, ktoré sa robili tak dlho, kým sa chorý nevyliečil. Alebo kým chorobe nepodľahol. Čo v niektorých prípadoch, súdiac podľa toho, čo všetko s chorými naši predkovia robili, nie je až také prekvapujúce. Tu je niekoľko príkladov:
1. Vydymovanie choroby z tela
Silne aromatické rastliny ako cesnak, cibuľa, petržlen, prípadne ďalšie rastliny, ktoré nepríjemne páchli, sa zvykli používať na preventívnu ochranu pred chorobami a démonmi. Choroba sa vyháňala okurovaním a vydymovaním. Liečivé rastliny sa uložili na uhlíky, pridali sa omrvinky z obradového pečiva (pečiva, ktoré bolo na stole počas vianočných sviatkov, pozn. red.), doložili sa triesky naškrabané zo štyroch rohov stola a zmes sa zapálila. Dym sa nasmeroval na chorého, alebo sa s horiacou zmesou chodilo okolo jeho postele. Ak to dotyčný prežil, zázrak bol na svete.
2. Zľaknutie choroby
Pri niektorých chorobách, ako napríklad lišaj, svrab či epilepsia, mal postihnutý skočiť pred východom slnka do potoka – tento úkon spôsobil chorobe šok a predpokladalo sa, že z tela utečie. Aby bol účinok čo najistejší, úkon sa robil počas dní, ktoré boli samy osebe považované za magické – napríklad na Veľký piatok.
3. Prenesenie choroby na iný objekt
Chorý sa poutieral plátnom, do ktorého sa potom vložil peniaz a balíček sa položil na cestu. Kto ho zodvihol, automaticky na seba zobral aj chorobu. Na podobnom princípe fungovalo aj utieranie chorého bankovkou, ktorú potom podarovali žobrákovi.
Slintavka detí sa liečila napríklad tak, že ju prevzal strom. Pri západe slnka sa dieťaťu nahrubo potreli ústa sadlom a omastenej časti úst sa dotkli čepeľou noža. Tou potom zakrojili do kôry stromu a pritom hovorili: „Sadaj slnko za horu a slintavka za kôru“.
4. Likvidácia pôvodcu choroby
Využívala sa mágia podobnosti. Napríklad, pri žltačke sa mal chorý dívať do žltého pohára, zápal v oku (ľudovo nazývaný jačmeň) sa liečil priložením jačmenného zrnka k zapálenému miestu v oku. Zrnko sa prepichlo ihlou a hodilo sa do ohňa. Keď niekoho pohrýzol pes, ranu mu posypali spálenou psou srsťou.
5. Prinášanie obetín
Keď mal napríklad niekto epilepsiu, na miesto, kde dostal prvý záchvat, sa zakopalo vajíčko od čiernej sliepky, ako obeta. Podobne to bolo aj v prípade, ak sa chcela odvrátiť smrť od chorého človeka. Príbuzní obetovali zemi krv z čiernej sliepky či kohúta.
6. Navodenie krízovej situácie
V minulosti bolo veľa detí postihnutých rachitídou, alebo boli príliš slabé a neprosperovali v raste. Pokiaľ sa dieťa samo nenapravilo a nezačalo priberať na váhe, a keď sa ani po viacerých pokusoch nepodarilo zvrátiť jeho stav k lepšiemu, nastal čas definitívne vyriešiť situáciu úkonom, po ktorom malo buď prežiť, alebo zomrieť. A tak dieťa postihnuté rachitídou vzali na cintorín, kotúľali ho po deviatich hroboch zosnulých, ktorí mali rovnaké krstné meno ako bolo meno chorého dieťaťa, a odriekali pritom: „Kosti, kosti, mŕtve kosti, dajte tomuto dieťaťu mäsa dosti. Ak nedáte mäsa dosti, berte si ho so sebou do večnosti“.
Ďalšou možnosťou bolo absolvovanie tzv. ostatného kúpeľa. Kúpeľ sa pripravil z vody, posvätenej soli a byliniek, napríklad z rozmarínu. Kúpali v ňom malé deti, ktoré nepriberali na váhe, odmietali materinské mlieko a „len duša do nich chodila spávať“. Po kúpeli sa buď dieťa uzdravilo, alebo zomrelo.
Dobré magické rastliny
Slovensko je bohaté na rastliny a naši predkovia ich hojne využívali aj pri liečení. V dobrom aj zlom. Pozrime sa na rastliny, ktoré mali pôsobiť pozitívne:
1. Úročník (silenka nadutá)
Mal chrániť pred urieknutím
2. Netresk (skalnica strechová)
Mal chrániť pred búrkou a hromom
3. Čistec rovný
Chránil pred porobením rodičke a dieťaťu, pridával sa do prvého kúpeľa dieťaťa.
4. Oman pravý
Vysušený kúsok koreňa sa všíval do šiat, alebo sa nosil vo vrecku ako ochrana pred urieknutím a porobením. Nastrúhaný koreň omana sa pridával do krmiva kráv, ktoré stratili mlieko. Súčasná veterinárna medicína využíva koreň omana ako výživový doplnok.