Pri čítaní rozhovoru s LADISLAVOM BORBÉLYOM (62) možno budete potrebovať aj slovník cudzích slov. Niektorí jeho prejav pri televíznom spolukomentovaní futbalových zápasov milujú a tešia sa naň, iní ho nevedia počúvať. V každom prípade sa jeho citáty ocitajú na internete – pre jedných ako zábava, pre druhých ako intelektuálne potešenie. Ako dlho robil psychológa? Prečo už netrénuje? Ako sa dostal k účinkovaniu v reklame a prečo prepotil tri košele? Čo hovorí na kritikov jeho slovníka? A čo s ním urobilo preúčanie z ľaváka na praváka?

Téma

​Narodili ste sa v Trenčíne, žijete v Nových Zámkoch. Hovoríte po maďarsky?
Do Nových Zámkov sme sa z Trenčína s rodičmi presťahovali, keď som bol ešte dieťa, takže po maďarsky hovorím normálne. Každý inteligentný človek, ktorý žije v bilingválnom prostredí, musí hovoriť dvoma jazykmi. Ak nehovorí, je to deficit inteligencie a súčasne zbytočný kognitívny stres.

Vaše meno sa číta po maďarsky?
Áno, borbej. Ak je niekto, kto nechce Beckhama čítať bekhem, ale beckham, tak aj moje meno asi bude čítať borbély. Inak je to štandardné maďarské meno, ktoré sa číta borbej.

Čo znamená?
Holič. Je, samozrejme, nepísaný úzus, že mená sa neprekladajú.

V Nových Zámkoch ste teda vyrastali od detstva?
Od detstva a čiastočne aj medzi Rómami. Vtedy komunisti zavádzali asimilačné projekty, v Nových Zámkoch rušili cigánske geto, tzv. Péró, a všetkých rozdeľovali do činžiakov. My sme bývali v časti, ktorú volali papagájska štvrť, bolo to osem kusov farebných panelákov. Do každého bloku dali proletárske rodiny, rómske rodiny a sem-tam nejakého inžiniera či doktora. Potom boli družstevné byty a v nich bola smotánka. Deti sa však stretávali medzi činžiakmi, na ihriskách, pre mňa to bola vysoká škola do života už v ranom veku.

Odkiaľ pochádza váš špecifický jazyk, v ktorom je plno odborných cudzích slov?
Asi som tvorivý mix dvojuniverzitného človeka, ktorý má blízko k ulici, je schopný pracovať s odborným slangom a má vrodené literárne cítenie.

Vraj ste preučený ľavák, je to pravda?
Áno, po nástupe do základnej školy som začal písať ľavou rukou, ale v komunizme bola zhora daná uniformita nielen v myslení, ale aj v konaní, takže po dvoch týždňoch si zavolali mojich rodičov, že nemôžem písať ľavou rukou, keď všetky deti v triede píšu pravou. Tak som sa musel učiť držať pero v pravej.

Píšete pravou dodnes?
Dodnes, ale nie je to moja dominantná ruka, píšem tak, že ani neviem prečítať, čo som napísal. Lateralita určuje, že ľavák má dominantnú hemisféru pravú, pravák ľavú. Po preučení môžu byť také neuropsychologické dôsledky, že po čase môže byť preučovaný ľavák „obohatený“ o balbuties.

O čo?
Balbuties – zajakávanie, ťažší verbálny prejav. Mňa to našťastie obišlo a vznikla paradoxná situácia – verbálne ma to posunulo, vyjadroval som sa ľahko. Keď sme mali neskôr vlastivedu, v učebniciach boli veľké texty, ktorých obsah mali deti reprodukovať. Boli s tým problémy, ale mňa triedna učiteľka vodila po triedach a ukazovala, ako má žiak vedieť odpovedať z vlastivedy.

Išlo vám to?
Prečítal som si text a kompletne som ho zreprodukoval, lenže mojimi slovami. Faktografia bola zachovaná, ale slová moje, čo sa učiteľom veľmi páčilo. Lenže o to väčšie problémy som mal s memorovaním, pri básničkách som trpel. Mor ho! alebo Marína boli pre mňa na šľak trafenie, a to ani nehovorím o Puškinovi po rusky, s ním som mal obrovské problémy.

Vyštudovali ste psychológiu, bolo to ešte počas futbalovej kariéry?
Áno, vtedy som hral ako študent v juniorke Slovana Bratislava. Po ukončení štúdia ma vybrali na vojnu do Dukly Banská Bystrica, odtiaľ som prestúpil do Sparty Praha a zo Sparty do Košíc. Hral som na pozícii hrotového útočníka alebo na poste ľavého krídla, ktoré som miloval. Mal som dar, že som bol obojnohý, rovnako som ovládal loptu pravou aj ľavou nohou.

Na krídlo ste dosť vysoký, koľko meriate?
Mám 191 centimetrov a žene hovorím, že naozajst...