Cítiť z nej slobodu a voľnosť, ktorú má aj vďaka tomu, že sa jej rodičia rozhodli opustiť Irán a presťahovať sa na Slovensko. Hovorí, že si nevážime, v akej slobodnej krajine žijeme, kde má každý šikovný človek mnoho príležitostí. Okrem štúdia ju baví humor, konkrétne stand-up komédia. Čím dokáže Iránka rozosmiať Slovákov? S akými mýtmi o rodnej krajine sa najčastejšie stretáva? Čo by v Iráne rada zmenila?

​

​

Študujete, pracujete, vystupujete. Stíhate všetko?
Momentálne neštudujem, získala som titul Bc., takže len pracujem a vystupujem. Chcem ešte pokračovať, len som si dala rok pauzu, aby som získala pracovné skúsenosti a našetrila si nejaké peniaze. Rada by som v štúdiu pokračovala v zahraničí. Nie, že by ste tu na Slovensku nemali dobré školy, ale môj odbor sa volá európske štúdiá a gro je zamerané na politológiu. Ísť študovať do inej európskej krajiny a spoznať ju by pre mňa bolo veľkou devízou. Mojím snom je pracovať v OSN, venovať sa tam prieskumom a výskumom.

Perzština, ktorá je váš materinský jazyk, by mohla byť v tomto smere výhodou. Aké jazyky okrem toho ovládate?
Už len angličtinu a slovenčinu. Chcela by som sa naučiť aj nejaký ďalší jazyk, lenže zatiaľ som nemala čas. Naučiť sa po slovensky mi trvalo veľmi dlho (smiech). Bolo to ťažké.

Na Slovensko ste prišli s celou rodinou ako 15-ročná. Prečo?
V Iráne, odkiaľ pochádzam, sa vtedy výrazne zhoršili podmienky, ekonomická situácia bola zo dňa na deň horšia. Bolo ťažké myslieť na budúcnosť v takej krajine, hlavne mladí ľudia majú problém uplatniť sa. Vládne tam veľká neistota. Moji rodičia mysleli hlavne na nás, mňa a mojich bratov. Veľmi si vážim, že napriek tomu, že mali stabilnú prácu a zázemie, rozhodli sa všetko nechať tak a odísť do krajiny, kde pre ich deti bola lepšia perspektíva.

Ako si spomínate na život v rodnom Iráne?
Bola som tínedžerka, v tom veku som sa veľmi nezamýšľala nad ekonomickou situáciou krajiny alebo jej budúcnosťou. Nevnímala som náš život ako náročný, ale to je aj tým, že keď niekde odmalička vyrastáte, beriete to ako normu, veľmi sa nezamýšľate nad tým, ako je to inde. Takže, v mojich spomienkach sa nám nežilo zle. Ale moji rodičia mysleli na to, že možno nebudeme môcť ísť študovať, hlavne ja, ...