Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú pitnej vody omnoho viac, ako dokážeme spotrebovať. Riaditeľka Ústavu hydrológie SAV Yvetta Velísková (54) hovorí, či to tak bude aj naďalej. Môžu nám raz vyschnúť studne? Aký veľký je „bazén“ vody na Žitnom ostrove? Budú o vodu konflikty?

Téma

​Dá sa odhadnúť, koľko je na Slovensku podzemnej pitnej vody a koľko v skutočnosti spotrebúvame?
Vieme odhadnúť, koľko máme na Slovensku využiteľných zásob podzemných vôd – približne 80-tisíc litrov vody za sekundu a z tohto množstva sa využíva možno nejakých 12 – 13 percent. Nie každá podzemná voda však spĺňa podmienky pitnej vody. Na Slovensku 80 percent pitnej vody získavame z podzemných zdrojov a len necelých 20 percent z povrchových vôd.

​Sú aj oblasti, kde je to iba z podzemných zdrojov?
V Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji majú obyvatelia vodu iba z podzemných vodárenských zdrojov. Najväčšou prirodzenou zásobárňou podzemnej vody na území Slovenska, ale aj v strednej Európe, je Žitný ostrov s využiteľným množstvom 20- až 25-tisíc litrov vody za sekundu. Stále ľudia počúvajú o Žitnom ostrove ako zásobárni pitnej vody, stále sa o tom hovorí, ale Žitný ostrov je naozaj raritný aj v rámci sveta.

V rámci Slovenska sú územia, kde by mohli byť v budúcnosti problémy s pitnou vodou?
Zdroje vody sú rozložené nerovnomerne, najväčšie využiteľné množstvá podzemných vôd máme v kvartérnych (štvrtohorných) náplavoch Žitného ostrova a vo vápencovo-dolomitických horninách pohorí stredného Slovenska a Slovenského krasu. Podstatne nižšie zásoby podzemných vôd sú v južných oblastiach stredného a východného Slovenska.

Ak by sa raz stalo, že by ľudia v oblastiach s menšími zásobami pitnej vody trpeli nedostatkom, majú v rámci krajiny kde za vodou ísť? Čiže Slovensku nehrozí smäd?
Áno, bola by možnosť sťahovať sa za vodou v rámci krajiny, alebo by sa hľadali spôsoby distribúcie pitnej vody. Územie medzi Devínom, Jelkou a Gabčíkovom je približne 3,5 percenta rozlohy Slovenska, ale v tejto oblasti je takmer 35 percent našich využiteľných zdrojov podzemných vôd. Len samotný Žitný ostrov by v súčasnosti stačil na pokrytie potrieb celého Slovenska. Ak by sa v budúcnosti stalo, že by „ľudia trpeli nedostatkom“, mohla by sa voda distribuovať do deficitných oblastí zo Žitného ostrova. Alternatívou by mohlo byť vybudovanie vodárenských nádrží.

Dá sa odhadnúť, aký veľký objem podzemnej zásoby vody je pod Žitným ostrovom?
Keby sme hrubo odhadli rozlohu, tak na dĺžku má takmer 100 kilometrov, na šírku zhruba 20 kilometrov a najhlbšia časť štrkopiesčitých náplavov, v ktorých je voda, dosahuje 300 až 400 metrov. Je to jeden obrovský bazén, ktorého objem sa odhaduje na 10 až 15 miliárd kubických metrov kvalitnej pitnej vody, ktorá je neustále doplňovaná priesakmi najmä z Dunaja.

Keby v Dunaji nebolo dosť vody, mohlo by to Žitný ostrov ovplyvniť?
Dunaj by musel vyschnúť a byť suchý niekoľko rokov, aby to kapacitne ohrozilo zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove, ktoré tam v súčasnosti sú. A to nie je reálne, Dunaj privádza vodu z obrovskej plochy, z množstva prítokov. Žitný ostrov sa javí ako odolný aj z hľadiska klimatických zmien.

Ako vôbec vznikol taký „bazén“ podzemnej vody?
Žitný ostrov sa vytvoril ako vnútrozemská delta Dunaja. Dunaj sa pred tisícročiami vliev...