Expert zo Slovenskej technickej univerzity Ing. Juraj Papčo (40) sa roky venuje výskumu týchto javov s pomocou tzv. radarovej interferometrie. Je Slovensko stabilné alebo niekde „tečie“? Zosúva sa poddolovaná Banská Štiavnica? Rastú alebo klesajú Vysoké Tatry?

​S pomocou družíc viete sledovať presný pohyb zemského povrchu. Hýbu sa napríklad Vysoké Tatry?
Áno, ale relatívne málo. Všetci by, samozrejme, chceli vedieť, či sa zdvíhajú alebo klesajú, a nás to tiež veľmi zaujíma, preto Tatry od 60. rokov minulého storočia začali monitorovať, založila sa špeciálna sieť bodov na ich sledovanie. Lenže vtedy nebola technológia ako v súčasnosti, spoľahlivosť meraní bola horšia. Nevedeli s istotou povedať, či sa zdvíhajú alebo klesajú.

V súčasnosti viete?
Spoľahlivosť sa zlepšila, máme veľmi presné merania pomocou globálnych navigačných družicových systémov, alebo veľmi presné určovanie tiažového zrýchlenia. Ale stále zodpovedne nevieme povedať, či sa zdvíhajú alebo klesajú. Viacerí geológovia hovoria, že Tatry sú stále živé, aj vlani tam robili geologické merania.

To sú však asi pohyby, ktoré nemáme šancu počas života zbadať?
Nezbadáme, pohyb je na úrovni jedného až dvoch milimetrov za rok. Vieme však s väčšou určitosťou povedať, aké sú horizontálne pohyby – Tatry sa posúvajú na sever, resp. severovýchod, ale to je takisto do jedného milimetra ročne.

Keď my laici používame pomocou družíc GPS navigácie, ktoré máme stiahnuté v smartfónoch, je to presnosť v metroch. Vy to máte v milimetroch?
Bežne používané GPS navigácie, aké máte v smartfóne, majú presnosť plus-mínus 2 až 4 metre, podľa toho, aké je rozloženie družíc, či ste v zastavanej zóne, aký máte signál. My však používame špeciálne zariadenia, veľmi presné antény, prístroje za desiatky tisíc eur, s ktorými vieme sledovať pohyby na úrovni milimetrov.

Zaujímavé sú napríklad sopky, ktoré akoby dýchali, ich povrch sa hýbe v pomerne veľkom rozsahu. To sa dá tiež sledovať?
Dá sa to merať technológiou, ktorá sa volá družicová radarová interferometria. Vie presne snímať veľkú plochu, jedna snímka môže pokrývať aj územie 100 krát 100 kilometrov, alebo aj väčšie. Družica zosníma konkrétne miesto a rovnaké miesto potom opakovane zosníma napríklad o týždeň neskôr. Tie dve snímky potom vieme porovnať, čiže vieme povedať, že sopka za týždeň „napuchla“ napríklad o centimeter.

Aké veľké pohyby sú pri sopkách?
Pred erupciou ten kopec napuchne aj o desiatky...