JURAJ KARPIŠ (40) patrí medzi pár ľudí na svete, ktorí sa takto dostali do hĺbky vyše 100 metrov pod hladinu. Čo sa s telom deje v takej hĺbke? Koľko minút freediver vydrží na jedno nadýchnutie? Ocitol sa aj blízko smrti?

​Je hĺbkové potápanie limitný šport, pri ktorom sa už zomiera?
Áno. V pretekoch síce donedávna nebolo žiadne úmrtie, lebo súťaže sú výborne zabezpečené lekármi, loďami, záchranármi, zomieralo sa skôr mimo pretekov, ale pred asi piatimi rokmi sa stala tragédia priamo počas súťaže. Jeden z potápačov nepočúval signály tela, ignoroval ich, a zomrel na krvácanie do pľúc. Po vytiahnutí ešte žil, ale krv mu zatopila pľúca a do nemocnice sa dostal neskoro, už ho nevedeli zachrániť.

Čo je to za disciplína, ktorú robíte vy?
Volá sa konštantná záťaž, čo je hlavná disciplína, v ktorej sa konajú majstrovstvá sveta. Je aj disciplína, kde idú potápači hlbšie ako my, ale vozia sa dolu na niečom, čo pripomína sane. Je to niečo podobné, ako sa dalo vidieť vo filme Magická hlbočina – dosahujú pri tom väčšie hĺbky, no v tejto disciplíne sa nerobia súťaže. V našej disciplíne nás nič neťahá dolu, ideme vlastnou silou pomocou plutvy.

Prečo sa to volá konštantná záťaž?
Pri ponore máme záťažový opasok, ktorý nesmieme odopnúť, akí ťažkí ideme dolu, takí sa musíme aj vrátiť, nemôžeme sa ťahať po lane, plávame len vlastnou silou.

Prečo sa vôbec človek začne potápať do takej hĺbky, ktorá už pre telo nie je prirodzená, ale skôr hraničná? Prečo to robíte vy?
Som z potápačskej rodiny, otec bol potápač, takže sme s ním trávili čas pri vode. Od detstva som robil klasické plávanie, plutvové plávanie, prišli aj úspechy, a asi od roku 2001 som skúsil freediving. Keď som s ním začínal, svetový rekord bol 86 metrov a vtedy ma celkom zaujímalo, či by som niekedy dokázal ísť do 100 metrovej hĺbky. V roku 2007 som dal piaty najhlbší ponor na svete, v roku 2008 som dosiahol 103 metrov. Vtedy bol svetový rekord 109, v súčasnosti je rekord 129 metrov.

Koľko ľudí na svete sa takýmto štýlom ponorilo do hĺbky 100 a viac metrov?
V „klube 100“ nás bolo vtedy 15-20 ľudí na svete. Teraz tipujem že to bude asi dvakrát viac.

A na Slovensku?
Michal Rišian, Slovák žijúci a pretekajúci za Českú republiku, dal v roku 2012 na pretekoch 102 metrov.

Keď idete počas pretekov do takej hĺbky, ste priviazaní aspoň na lane, aby vás vedeli v prípade problémov vytiahnuť?
Ten šport sa vyvíja, kedysi sme sa ponárali bez „úväzku“ a na pretekoch boli klasickí potápači, ktorí čakali v rôznych hĺbkach, keby sa niečo stalo. Lenže oni boli ešte vo väčšom nebezpečí ako my, lebo ponor do 100 metrov s prístrojmi je extrémne dlhý a náročný.

Prečo? Je to náročnejšie ako ponor bez prístrojov?
Lebo potápači musia robiť dlhé dekompresné zastávky, preto pri súťažiach vlastne ani nevedeli pomôcť pretekárom. Keď sa niečo stane v hĺbke 60-70 metrov, potápač s prístrojmi nemôže ísť s pretekárom hore....