„To, čo rastie u nás, síce poteší, ale levanduľa potrebuje špecifickú klímu, veľa slnka. Hoci vplyvom otepľovania možno o chvíľu budú v Tatrách vinohrady,“ hovorí popredný slovenský toxikológ a farmakológ prof. JAROSLAV KRESÁNEK ml. (68), ktorý sa zaoberá účinkami liečivých rastlín. Ako si môžeme nechtiac uškodiť? Čo by sme nemali kombinovať?

​V súčasnosti je veľmi moderná fytoterapia, ľudia sa doslova liečia všeličím. Čo sa dá pri tom pokaziť?
Dá sa povedať, že všetko. Čo sa týka nesprávnej indikácie (stanovenie liečebného postupu – pozn. red.), dávkovania, zámeny liečivej rastliny, ak si ju človek nekúpi v lekárni, kde sa predávajú kontrolované. No najväčšia radosť je si ich nazbierať, treba však vedieť kde, kvôli priemyselnému znečisteniu. Ale v tom nevidím až taký problém, keďže teraz už prakticky čisté miesto neexistuje.

Ale zasa, ak si človek s radosťou namiesto medvedieho cesnaku nazbiera prvosienky, tak to môže byť jeho posledná radosť...
To je ešte taká lepšia radosť, lebo už sme mali namiesto medvedieho cesnaku aj jesienku obyčajnú, ktorá obsahuje kolchicín (alkaloid – rastlinný jed – pozn. red.) a zaznamenali sme aj smrteľné otravy.

Robia ľudia chyby aj pri sušení?
Každá liečivá rastlina má svoj čas a spôsob sušenia, niektoré môžu byť na slnku, iné musia byť v tieni a ďalšie vyžadujú prievan alebo vplyv prúdiaceho vzduchu. Napríklad pľúcnik lekársky by sme mali sušiť pomalšie, nie prudkým teplom ani na slnku. Mäte a medovke by to nemalo prekážať, ale zasa najideálnejšie užitie liečivých rastlín je v čerstvom stave. Či si už dám medovkový čaj alebo iný, je to ako pri ovocí. To sa dá tiež mnohými spôsobmi konzervovať, ale čerstvé je čerstvé.

Niektoré rastliny sú dosť „šťavnaté“, ako napríklad šalvia lekárska, a je ich potrebné dlhšie sušiť, aby celkom vyschli.
Šalvia môže splesnivieť, ak sa dostatočne nevysuší. Na druhej strane, účinné látky sú prchavé, takže sušením sa ich obsah podstatne zníži. Je to podobné ako pri tepelnej úprave ovocia či zeleniny s obsahom vitamínu C. Varom sa zredukuje.

Existuje štatistika otráv liečivými rastlinami?
Otravy vyhodnocujeme my (Národné toxikologické a informačné centrum v Bratislave – pozn. red.), otravy rastlinami tvoria okolo dvoch percent. Patria tam aj izbové kvety, kde sú najčastejšie obeťami deti.

Ktorá z týchto rastlín je najčastejšia?
Top je Zamiokulkas zamiifolia. Potom nasledujú: fazuľa, imelo, tis obyčajný, baza chabzda, fikus, mahónia, marhuľové jadrá, ľuľkovec...

Zamiokulkas, čo to je?
To som nevedel ani ja, kým sa tým ľudia nezačali tráviť. Nepatrí totiž medzi liečivé rastliny, je to izbová rastlina. Obsahuje šťavelan vápenatý a kyselinu šťaveľovú. Ale rozdielna je chuť u detí a u dospelých ľudí. Napríklad môj najstarší syn, ktorý založil občianske združenie Dr. Kresánek deťom, jedol ako malý bez všetkého cibuľu a citrón. Najviac otráv však spôsobujú chem...