Napríklad, že nákaza kliešťovou encefalitídou hrozí aj z tepelne neupraveného mlieka. Biologička doc. RNDr. Alena Žiacka, PhD., odpovedá na najčastejšie položené otázky. Prečo napríklad kliešťom nechutia pivári? Odkiaľ získajú kliešte nákazu? A ako dlho musí byť kliešť zahryznutý, aby nás nakazil?

​Prekáža kliešťom tuhá zima?
Nie. Kliešte sú na výkyvy počasia pripravené. Vo svojom životnom cykle majú takzvanú diapauzu, keď sa spomalia ich životné pochody aj aktivita. Blížiacu sa zimu vycítia a prečkajú ju zalezené niekde v pôde, kde sa mrazu ubránia. A aktívne začínajú byť už pri 5 °C.

Kedy sú kliešte najaktívnejšie?
Hlavná sezóna výskytu kliešťov je na jar a na jeseň. To, že sú pre človeka najnebezpečnejšie v lete, je len mýtus. Sucho a vysoké teploty im prekážajú a spravidla tak v horúcom lete zalezú do pôdy.

Ako kliešť vyhľadáva svoju obeť?
Informácie, že kliešť skáče na človeka zo stromov, sú mylné. Svojho hostiteľa si síce nemôže aktívne vyhľadať ako napríklad komár, ale trpezlivo na neho číha vo vysokej tráve či v nízkych krovinách. Vylezie na steblá tráv, tam sa drží troma zadnými pármi nôh – prvý predný pár vztýči a roztiahne, a ako anténu ho natáča do rôznych smerov. Na konci posledného článku týchto nôh má totiž zvláštnu priehlbinu (Hallerov orgán), v ktorej sú senzory. Tie ho upozornia na pach, ktorý každý tvor, vrátane človeka, vydáva. Vo väčšej blízkosti potom už reaguje aj na rôzne otrasy, spôsobené blížiacim sa živočíchom. Keď sa potom zviera alebo človek otrie o vegetáciu, kliešť sa na neho prichytí....