Tá strašná epidémia sa v lete 1831 zjavila sčista-jasna. I na území dnešného Slovenska si vyžiadala tisíce obetí, ľudia často umierali iba pár hodín od prvých príznakov. Zabíjala bohatých i chudobných, sedliakov aj šľachtu. Bežný život v celej krajine sa zastavil, ľudia trpeli núdzou a podliehali strachu a beznádeji.

​Dejiny ľudstva sú nerozlučne späté s chorobami. Ich výpočet by bol zdĺhavý, vari až nemožný. Ľudský organizmus je silný i krehký zároveň. Na jednej strane je schopný zdolať najvyššiu horu sveta, na strane druhej ho dokáže zabiť mikroskopický organizmus. Mor, týfus, kiahne a iné zákerné ochorenia sužovali ľudstvo od stredoveku.

V 19. storočí sa k nim však pridala choroba dovtedy nepoznaná – cholera. Z Ázie prišla do Európy a neobišla malé dedinky ani metropoly ako Paríž a Londýn. Nezastavil ju ani oceán, potrápila Spojené štáty i Kanadu. Jej obeťou sa stal aj 11. americký prezident James Knox Polk. Na Slovensku sa objavila v roku 1831 a vyžiadala si obrovské množstvo obetí.

Všetko sa začalo na východe

Európe sa veľké cholerové epidémie dlho vyhýbali. U nás na Slovensku a rovnako v celej strednej Európe dokonca toto ochorenie nepoznali až do prvej tretiny 19. storočia. Všetko sa zmenilo v roku 1831, keď územie celého Uhorska – vrátane dnešného Slovenska – zachvátila ničivá cholerová epidémia. Začalo sa to na východe. Pôvod cholery možno hľadať v Ázii, konkrétne v Indii, odkiaľ sa pomaly rozšírila do ďalších oblastí. Prenášali ju cestovatelia, obchodníci, vojaci, ľudia presúvajúci sa z miesta na miesto rôznymi druhmi dopravy. Z Európy zasiahla ako prvé Rusko a následne odtiaľ prenikala nezadržateľne ďalej do severských štátov, Nemecka aj strednej Európy. V Uhorsku zaznamenali prvý prípad 13. júna 1831. Predpokladá sa, že sa...