S objavom antibiotík a očkovania sa podarilo vykoreniť zákerné epidémie, ktoré kosili ľudstvo po miliónoch. Ani takmer deväťdesiat rokov od objavu penicilínu však nemáme vyhrané. Stále častejšie predpisovanie antibiotík vedie k vzniku superodolných bacilov, ktoré sú súčasnými liekmi nezničiteľné. Vedci aj sami, keď sú chorí, tak hľadajú pomoc v prírode. Nové poznatky totiž dokazujú, že šancu na liečbu závažných zdravotných ťažkostí ukrývajú aj liečivé rastliny.

​Liečenie chorôb pomocou bylín sprevádzalo ľudstvo odpradávna. Od 2. polovice 19. storočia však začína ovládať výrobu liečiv chémia. Úspechy dosiahnuté na tomto poli viedli mnohokrát až k zahmleniu tisícročných skúseností z bylinnej terapie. Boom syntetických liečiv, ktorý vyvrcholil v 70. rokoch minulého storočia, spolu s ich priemyselnou výrobou priniesol chemické preparáty do všetkých oblastí lekárskej vedy. Zároveň sa však ukázali aj niektoré negatíva ich masového rozšírenia, napríklad nadužívanie niektorých liekov a niektoré nežiaduce účinky mnohých z nich. To vyvolalo prirodzenú reakciu: určitú renesanciu prírodných liečiv, predovšetkým liečivých bylín, ktorými sa kurírovali naše babičky.

Bez vody to nejde

Vedci si uvedomujú, že príroda a obrovská historická skúsenosť skrývajú netušené možnosti. A pribúda aj ľudí, ktorí sa vracajú k prírodnému spôsobu liečby rozmanitých neduhov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je liečba rastlinami praktikovaná trikrát až štyrikrát častejšie ako klasická medicína. Rastlinná „lekáreň“ totiž predstavuje nesmiernu zásobáreň látok, ktoré matka príroda akoby s predstihom pripravila na situácie, v ktorých ich človek bude potrebovať. Odvekým užívaním byliniek ľudia vlastne odpozorovali a prakticky odskúšali to, čo dnes dokáže súčasná veda exaktne zdôvodniť.

Ide predovšetkým o mechanizmy účinkov rastlinných látok na ľudské zdravie a na ich základe môže definovať preukázateľné liečebné efekty. Keď testy na zvieracích modeloch aj klinické štúdie na ľuďoch tieto účinky spečatia, rozšíria sa aj do bežnej lekárskej praxe. Typický príklad uvádza profesor Petrisor Geavlete, šéf Urologickej kliniky bukureštskej nemocnice Saint John. „V Európe aj Severnej Amerike sme v súčasnosti svedkami oživenia záujmu o fytoterapeutické látky, a to najmä pre nespokojnosť pacientov s nežiaducimi účinkami niektorých farmák. Jednou z najčastejšie predpisovaných a študovaných látok je extrakt zo Serenoa repens (táto plazivá palma rastie na atlantickom pobreží Severnej Ameriky, pozn. red.), získaný z plodov palmy trpasličej,“ uvádza v odbornom článku profesor, ktorého špecializácia naznačuje, že využitie nachádza pri riešení urologických ťažkostí. V tradičnej medicíne bol využívaný pri chronickom zápale močového mechúra a pre mierny močopudný účinok. Americkí Indiáni vraj jedli listy tejto malej plazivej palmy a vďaka tomu nevedeli, čo to sú prostatické ťažkosti. Práve na problémy súvisiace so zväčšením prostaty (a s tým spojenými problémami s močením, pozn. red.) predpisujú liečivku európski lekári. Choroba je spôsobená zmenou testosterónu na dihydrotes...