Juraja Jánošíka máme za národného hrdinu, hoci to bol kriminálnik. Je predlohou pre filmy, muzikály, hásia sa k nemu politici. Historička Diana Duchoňová (36) sa venuje historickej kriminológii a hovorí, kto bol Jánošík naozaj. Naozaj bohatým bral a chudobným rozdával? Prečo jeho zbojníčenie trvalo len dve sezóny? Bol skutočne významný zbojník, alebo boli významnejší?

​Bol Juraj Jánošík len jedným z mnohých zbojníkov tej doby?
Jedným z mnohých, stavovské povstania vytvárali zbojnícke družiny takmer v každej stolici na území Slovenska. Úspešnosť bola rôzna, niektorí dokázali zbíjať dlhšie, iní zase len veľmi krátko – ako Jánošík.

Je známe, kedy zbojníci najviac zbíjali?
Zbojníci sa venovali tomuto „remeslu“ prevažne v lete a na jeseň kvôli počasiu aj kvôli zvýšenému pohybu ľudí na cestách. Niekedy sa nechali najímať na sezónne práce, keď si vyhliadli obete, ktoré potom ozbíjali. Napríklad salaše či odľahlejšie mlyny. V zime išli domov alebo k známym, ktorí ich ukrývali.

Čo všetko kradli?
Hlavne veci dennej potreby, peniaze, dobytok, kone a potraviny, čiže to, čo vedeli rýchlo predať alebo zjesť, ako napríklad ovce. Šperky a zlaté predmety museli odpredávať cez sprostredkovateľov, ktorí ich často okrádali, ale so zlatom a šperkami bol problém.

Aký?
Dalo sa ich zbaviť len ťažko. V 17. storočí bola sociálne veľmi diferencovaná spoločnosť a ak mal poddaný alebo chudák zlaté mince a šperky, bolo to okamžite podozrivé. Ľudia vtedy bežne platili striebornými mincami. Zbojníci boli v pohybe a s nakradnutými predmetmi sa premiestňovať veľmi nedalo. Vo výpovediach sa stretávame s informáciami, že predmety ukrývali – aj preto, aby ich s nimi hneď po lupe nechytili.

Trúfal si Juraj Jánošík na bohatších?
Zbojníci sa zvyčajne vyhýbali obchodníckym karavánam, ktoré boli dobre strážené, ale aj aristokratom, ktorí tiež cestovali s väčším sprievodom. Jánošík si vyberal aj ciele medzi ľuďmi, ktorých je otázne nazývať bohatými – mešťanmi, drobnými zemanmi. Výnimkou bolo okradnutie manželky cisárskeho dôstojníka, čo bol pre jeho skupinu veľký problém.

Prečo?
Dovtedy boli stoličné orgány pri lapaní zbojníkov pomerne benevolentné. Aj cisárske orgány si uvedomovali, že vyhľadávanie zbojníkov v ich úkrytoch je neefektívne a nákladné, preto odporúčali, aby stolice vybrali tzv. agentov, ktorí sa mali infiltrovať medzi zbojníkov a pomôcť ich odhaliť. Lenže vtedy existoval článok 38 ešte z roku 1486, ktorý nariaďoval odškodniť obete zbojníkov z príjmov stolice. Keď Jánošík okradol manželku cisárskeho dôstojníka, škodu mala hradiť stolica. Vtedy sa stoličné orgány rozhýbali a Jánošíkovi tiež priťažila vražda farára z Domaniže.

Začali ho teda chytať?
Keď úrady narazili na stopu, pustili sa do chytania aktívnejšie aj preto, že za lapených zbojníkov sa dávala zaujímavá finančná odmena. Iný zbojník, Mikuláš Šustek, ktorého popravili lámaním kolesom v Žiline na jeseň 1712, sa preriekol o Uhorčík...