Bola čosi ako bulharský Nostradamus v sukniach. Podobne ako on si aj Vanga založila prosperujúcu živnosť na veštení a záhadných predpovediach, a hoci sa väčšina z nich ukázala ako nezmysel, legendy o nej a jej schopnostiach sú, podobne ako v prípade Nostradama, odolnejšie ako racionálne fakty.

​Slepá Vanga sa zaradila medzi najznámejšie postavy v novodobých dejinách Bulharska, boli o nej nakrútené takmer dve desiatky filmov, televízny seriál, napísaných dvadsať kníh a dokonca vznikla aj Veľká Vangina encyklopédia. V mestečku Petrič, kde prežila najúspešnejšiu časť svojej vešteckej kariéry, má múzeum a v dedinke Rupite jej vďační Bulhari postavili sochu v nadživotnej veľkosti. Dnes sú to čosi ako pútnické miesta, kam aj viac ako dvadsať rokov po jej smrti stále prúdia zvedaví turisti.

Prichádza dobrá zvesť

Asi žiadny iný národ nemá vo svojej modernej histórii takú úspešnú a oslavovanú – šarlatánku. Vanga mala vynikajúcu pamäť, ktorou do istej miery kompenzovala stratu zraku. V mladosti, po trojročnom kurze v slepeckom ústave v Zemune (v dnešnom Srbsku) sa naučila čítať Braillovo písmo aj variť. S týmto vzdelaním sa nielenže úspešne živila ako veštica, ale stačilo jej aj na to, aby sa stala vedeckou spolupracovníčkou Bulharskej akadémie vied.

Keď sa Vanga 31. januára 1911 narodila, podľa bulharskej národnej tradície mala byť pokrstená podľa mena prvej ženy, ktorú jej babička stretla na ulici. Ako prvú však babička stretla akúsi Andromachu, to meno sa jej nepáčilo, a tak si počkala na druhú ženu. Tá sa volala Vangelia, čo v gréčtine znamená „dobrá zvesť“. Až postupne sa jej meno skrátilo na svetoznáme Vanga a umenie prinášať „dobré zvesti“ si osvojila na vysokej profesionálnej úrovni.

Legen...