Ján Kozák (64) je najdlhšie slúžiacim trénerom futbalovej reprezentácie v slovenskej histórii. Patril medzi špičkových hráčov, v československej reprezentácii odohral desiatky stretnutí, ako hráč má medailu z majstrovstiev Európy, hral na majstrovstvách sveta. Akú má podľa neho slovenský futbal perspektívu? Aké sú vzťahy medzi futbalovými trénermi? Majú aj tréneri svoje rituály pred zápasmi? Kam smeruje moderný futbal a technológie v ňom?

​Na Slovensku boli vždy výborní futbalisti, ale zaujímavé je, že teraz sa hovorí, že Slovensko má výnimočnú generáciu hráčov. Súhlasíte s takým označením?
Skôr by som povedal, že sa vytvorila partia hráčov, ktorí si sedia. Keď som prišiel k národnému mužstvu, ešte aj médiá ich rozdeľovali na hamšíkovcov a škrtelovcov, ako keby boli skupinky. O ostatných hráčoch, ktorí majú tiež kvalitu, sa nepísalo. Nakoniec sa dali dokopy, sedia si, rešpektujú sa a celkom slušne to dlhodobejšie funguje.

Aký ste tréner, skôr prísny, alebo benevolentnejší?
Mojimi rukami prešlo veľmi veľa hráčov a skôr sú to oni, kto by ma mohol hodnotiť. Ale závisí od situácie, na klubovej úrovni sú iné pravidlá ako v reprezentácii. V klube tréner hráčov zdedí a pracuje s nimi, snaží sa ich aj vychovávať.

A v reprezentácii?
Tam si vyberám hráčov sám, tých, o ktorých si myslím, že sú najkvalitnejší a zapadnú do mužstva. Preto je aj môj vzťah s hráčmi v reprezentácii iný, rešpektujem ich kvalitu, a preto som si ich vybral. Samozrejme, že poriadok a pravidlá byť musia, ale v reprezentácii sú takí skúsení futbalisti, že vo väčšine prípadov vedia, čo kedy môžu.

Sú tréneri, ktorí vyžadujú maximálnu disciplínu, napríklad idú spoločne na raňajky a hráči si môžu sadnúť až vtedy, keď si sadne tréner...
Na toto si nepotrpím. Niekedy to znie zvláštne, ale pre mňa sú hráči najdôležitejší, oni svojím spôsobom robia trénera, oni sú vykonávatelia pokynov, ktoré im dá tréner, oni bojujú so súperom, ktorý tiež chce vyhrať, tak ich nebudem mimo ihriska „dusiť“ takýmito vecami.

O hráčoch sa občas píše, aké majú rituály pred zápasmi. Majú ich aj tréneri?
Samozrejme, že aj tréneri majú rituály. Ja napríklad nikdy nejdem na predzápasovú rozcvičku na ihrisko, s hráčmi tam chodia asistenti. Zostávam v útrobách štadióna a koncentrujem sa na koučing. Zostavu súpera zvyčajne dostaneme len hodinu pred zápasom, a tak sa sústredím a zamýšľam.

Kým sa hráči idú rozcvičiť, vy musíte za tú hodinu ušiť taktiku?
To zasa nie...