„Vravia mi, že patrím do Guinnessovej knihy rekordov, pretože určite nikto neznačkoval dlhšie než šesťdesiat rokov. Niekto vyrátal, že som vyznačkoval 2 700 kilometrov turistických chodníkov,“ hovorí MILAN RUŽEK (89), legenda slovenských značkárov.

​Ak chodievate do prírody, pravdepodobne ste už šli aj po „jeho“ trase. Alebo chodníkom, ktorý preznačkoval – turistické značenie sa totiž každé tri roky obnovuje, smerovníky sa rekonštruujú každých šesť rokov. Milan Ružek tvrdí, že značkovanie trás je dôležitý fenomén cestovného ruchu a v prvom rade pri ňom ide o zodpovednosť. Aby sa každý dostal v poriadku do cieľa.

Láska k prírode

Dovolať sa mu je problém. Buď je niekde na turistike, keďže napriek vysokému veku mu chôdza nerobí problémy, alebo vymetá knižnice. Štyri hodiny denne totiž venuje intenzívnemu štúdiu. Robí to tak už tridsať rokov a vraví, že je to najväčšia hodnota jeho dôchodku. „Kedysi za socializmu tomu hovorili, že perspektívne kádre sa musia vzdelávať,“ smeje sa Milan Ružek, ktorý by pokojne mohol mať prezývku Nezmar. Tento modranský rodák totiž za jeden život stihol toho viac než dosť, až sa kvôli svojim aktivitám nemal ani čas oženiť.

S turistikou prišiel do kontaktu už ako chlapec. Pochádza z početnej rodiny, bolo ich desať súrodencov – štyri sestry a šiesti bratia. Keď mal dva mesiace, zomrel mu otec. „Bol veľkým milovníkom prírody a živil sa ako tesár, stal sa najlepším tesárskym majstrom v okolí. Bol som teda Ružeka tesára syn, to bol pojem, pretože lepšieho majstra totiž nebolo. Robil jedľový krov na modranskom sirotinci, ten azda ešte vydrží sto rokov. V Modre bol vtedy správcom mestských lesov pán Filipek, mal najvyššie lesnícke vzdelanie. Kamarátil sa s mojím otcom, dodával mu drevo, a spolu veľmi často chodili do prírody do malokarpatských lesov. To sa automaticky prenieslo aj na mojich starších bratov, ja som bol najmladší,“ ...