Na Slovensku máme unikát svetového charakteru – 20 kilometrov od Prešova je stovky rokov stará opálová baňa, ktorá je čiastočne zatopená. Sprevádza v nej potápač a vývojár potápačskej techniky PETER KUBIČKA (50). Hovorí, že mnohí potápači z rôznych kontinentov práve v tejto opálovej bani zažili to, čomu sa hovorí ponor života. Prečo sa opálová baňa na východe Slovenska nedá porovnať s ničím iným na svete? Prečo potápanie v jaskyniach a baniach patrí k najnebezpečnejším? Aký je to pocit, keď potápač objaví niečo, čo nik pred ním?

​Naozaj to bola jediná podzemná baňa na ťažbu drahého opálu na svete?
Áno, a aj ostala jediná. Drahý opál sa ťaží vo svete povrchovo, len v tejto lokalite na východe Slovenska sa ťažilo bansky. Ťažili tam ešte zhruba pred sto rokmi, ale keď vo svete neskôr odkryli ďalšie povrchové bane a drahého opálu bol dostatok, banský spôsob sa stal neefektívny. Problém opálu tiež je, že pri jeho ťažbe sa ťažko robí s výbušninami, lebo by sa pri tom poškodil. Preto je skoro celá baňa ručná práca.

Čím väčší drahý opál, tým vzácnejší...
Veď práve, keď natrafili na žilu, nemohli na ňu ísť dynamitom, nemohli ani horninu vytiahnuť von a drviť ju, aby sa dala vytriediť. Tým by sa opál zničil. Preto bola ťažba banským spôsobom ekonomicky náročná a po čase stratila význam.

Kedy sa tam ťažba definitívne skončila?
V roku 1922, keď mala dobývacie právo francúzska firma, ale tá po pol roku skrachovala, lebo v tom čase sa už ťažil opál aj v Austrálii. Klesala cena opálu a ťažba v baniach na našom území už nebola rentabilná. Baňa má veľmi dlhú históriu a najväčší rozkvet zažila koncom 19. storočia, keď bol nájomcom viedenský klenotník Goldschmidt.

V súčasnosti by sa v nej ešte dalo ťažiť?
Ťažiť by sa dalo a ťažbu aj obnovila spoločnosť Opálové bane Libanka, s. r. o., v roku 2012. V súčasnej dobe má práve táto spoločnosť pod vedením Ivana Kopora povolenú ťažbu na slovenský opál do roku 2045. Kedysi baníci nemali také svetlá ako dnes, svietili si sviečkami, alebo slabo svietiacimi lampášmi a nevideli všetko. Pomáhali si tak, že vyťažený materiál vyniesli von a na dennom svetle ho prehľadávali, veľa opálu tak prehliadli.

Takže sa dá stále nájsť?
V súčasnosti sú v lesoch obrovské haldy. Na niektorých stojíte a máte pocit, že sú to prirodzené kopce, stali sa súčasťou prírody, ale v skutočnosti sú to vyťažené tisícky ton materiálu, v ktorých opál stále je. Existujú však aj haldy, ktoré zalesnené nie sú a je na nich jasne vidieť, že je to materiál z bane. Veľa opálov sa našlo práve prehrabávaním sa vo vyťaženom materiáli. V lese by ste dnes našli niekoľko „závrtov“, z ktorých ľudia opály neoprávnene...