Dopyt po včeľom mede naproti tomu prudko rastie. Aj to je dôvod, prečo je med najfalšovanejšou potravinou vôbec. Čím sa med nadstavuje? A ako vlastne funguje včelí superorganizmus, v ktorom je matka otrokyňou včelstva? Odborník MVDr. MILOSLAV PEROUTKA (73) to všetko opísal v nasledujúcom rozhovore.

​O kolóniách včely medonosnej sa hovorí ako o vzájomne prepojenom fungujúcom organizme, kde prospech spoločenstva je dôležitejší ako život každej jednej včely...
Za akýsi superorganizmus sa považuje celý úľ, teda aj plásty sú akoby súčasťou jeho tela. Včely majú veľmi prepracovanú komunikáciu a rozdelenie práce, špecializáciu. Napríklad včely pátračky odovzdávajú informácie tancom na pláste. Ale sú aj ďalšie „profesie“. Jedny majú napríklad na starosti stráženie včelstva pred ostatnými zlodejkami a nájazdníčkami. Mimochodom, včelie žihadlo s jedom primárne slúži práve na obranu pred inými včelami a na rozdiel od bodnutia do človeka alebo do zvieraťa v tomto prípade útočiaca včela nezahynie.

Ako to?
Predstavte si včelie žihadlo s háčikmi ako harpúnu. Keď bodne človeka alebo iného tvora s elastickou kožou, háčiky zostanú zachytené, včela si tak vytrhne vnútornosti a zomiera. Sama má však telo z chitínového panciera, v ktorom po bodnutí normálne zostane otvor a žihadlo teda možno vytiahnuť. Pre tú druhú je to v dôsledku nervového jedu sekundová smrť... Pri včelstvách platí právo silnejšieho. Keď sa v polovici júla skončí znáška a včelstvo je slabé, tak nie je schopné ubrániť si zásoby. Silnejšie včely jednoducho strážkyne letáčika, teda vchodu do úľa, zabijú a úľ vyberú. Bohužiaľ, týmto spôsobom sa šíri varroáza a ďalšie choroby vrátane moru včelieho plodu. Slabé včelstvá sú totiž často choré a tie silnejšie potom choroby zavlečú k sebe. Navyše aj časť porazeného včelstva z vylúpeného úľa sa pridá k zlodejkám a letí s nimi do nového domova. A choroby si nesie so sebou.

Keď hovoríte a špecializáciách... V letných mesiacoch sa v počte 300 až 600 jedincov nachádzajú vo včelstve aj trúdy, teda včelie samce. Ich hlavnou úlohou je oplodniť kráľovnú. Tým sa však ich úloha končí a strážkyne na letáčiku ich potom vždy s blížiacou sa jeseňou vyhadzujú z úľa...
Majú to krásne zariadené, a až na to prídu naše ženy, bude s nami amen (smiech). Včela je podstatne menšia ako trúd, preto to robia veľmi rafinovane. Trúdy nechajú najprv vyhladovať, po slnovrate v júli ich v podstate nepustia k plástu, teda k jedlu. Natlačia ich na dno úľa. Trúdom tak väčšinou nezostáva nič iné, než vyletieť za potravou von, ale nazad ich už strážkyne nepustia. Tie, čo neodletia, sú násilím vyhadzované. Včely po nich rajtujú, ohrozujú ich žihadlom, ktoré trúdy nemajú. Aj toto vyhadzovanie však prispieva k šíreniu chorôb. Práve trúdy sú často napadnuté roztočmi a keď majú šťastie, tak sa im podarí nájsť včelstvo, ktoré napríklad práve nemá matku alebo si chce vychovať novú. Trúdy teda potrebuje, preto si ich sťahuje zo širokého okolia. A ony sa rady vnútia.

Ako si vlastne včelia matka, kráľovná, vyberá trúdy na spárenie?
Mladá matka vo veku 10 až 12 dní sa vyberie na tzv. trúdie zhromaždisko, čo sú väčšinou lesné čistinky, polianky, ktoré sú každoročne rovnaké. Včely ich majú nejako zakódované a vracajú sa na ne. Pretože matka je pre včelstvo veľmi dôležitá, tak aby ju nezjedla nejaká lastovička, sprevádza ju po ceste akási ozbrojená družina včiel. Trúdy na tej čistinke každodenne napríklad od jednej do tretej popoludní čakajú, či sa objaví nejaká matka. Keď potom naozaj priletí, vydá sa za ňou celý roj desiatok až stoviek trúdov, ktoré sa s ňou chcú počas letu spáriť. Ale len tie najzdatnejšie sa k nej dostanú a ona sa spári postupne so šiestimi až ôsmimi jedincami, pre ktoré to však znamená okamžitú smrť. Trúd má taký obrovský pohlavný orgán, že doň naleje celú hemolymfu (obdoba krvi u bezs...