Americký biológ Harris Lewin, šéf projektu, vysvetlil: „Nutne potrebujeme vytvoriť akýsi katalóg súčasného života na Zemi. Bude to studnica poznania pre nové objavy v medicíne, pre porozumenie zákonitostiam života aj toho, ako funguje evolúcia.“

tems

​Až doteraz vedci prečítali kompletnú genetickú informáciu u zhruba 3 500 druhov živočíchov a rastlín, čo je 0,04 % z celkového počtu 8,7 milióna dosiaľ známych druhov (7,8 milióna druhov živočíchov, 611 000 húb a 300 000 druhov rastlín).

Prevažná väčšina živých organizmov, ktoré na Zemi žijú, však zatiaľ nebola vôbec objavená. Môže ísť až o niekoľko stoviek miliónov druhov. V Európe napríklad žije asi 2 000 druhov včiel, ale o polovici z nich nemáme žiadne informácie.

Pribúdajú nové druhy
Nové druhy živočíchov navyše stále vznikajú. Napríklad krížením. Predovšetkým medzidruhovým – napr. mula (kríženec osla a kobyly), mulica (potomok oslice a koňa), pizzly (kríženec medveďa grizlyho a medveďa ľadového) či liger (kríženec samice tigra a samca leva).

Občas sa objaví aj kríženie medzi vzdialenejšími rodmi – napr. coywolf (kríženec kojota a vlka), wholphin (kríženec delfína skákavého a kosatky čiernej), geep (hybrid ovce a kozy) či jaglion (potomok samca jaguára a levice).

A rastliny? Taká pšenica, od ktorej je závislá výživa polovice ľudstva, je krížencom hneď troch rôznych tráv....