Ako sa toto nevyliečiteľné ochorenie, ktoré postihuje v drvivej väčšine šesťdesiatnikov a starších, prejavuje, lieči a prečo bolí? Dá sa mu vôbec predísť?

HN

​

Pacientov s Parkinsonovou chorobou ľudia poznajú podľa charakteristického trasu a neraz ich považujú za duševne chorých alebo alkoholikov. Stretávate sa aj vy s takýmto názorom?
Sme spoločnosť, ktorá nie je odbremenená od prvoplánových stigiem a dá sa povedať, že verejnosť veľmi často súdi na prvý pohľad. Pacienti, ktorí trpia Parkinsonovou chorobou, majú zníženú výrazovú schopnosť a mimiku, hovoríme tomu hypomímia. Niekedy to môže vyzerať, akoby boli v inom svete, ale zdanie veľmi často klame. Majú aj typický predklonený postoj, niekedy s pootvorenými ústami, takže človek si môže myslieť, že ten oproti nemu je mentálne postihnutý alebo trpí nejakou závislosťou. Čo sa týka trasu, hovorí sa „už sa ruka trasie, vypime si zase“, ale toto u parkinsonikov nefunguje. Alkohol tras netlmí.

Prečo sa vlastne pacient trasie?
Musíme si uvedomiť, že každý človek má istú mieru viac alebo menej viditeľného vnútorného trasu. Je to takzvaný fyziologický tras. Aj ten najšikovnejší a najzručnejší mikrochirurg má nejakú mieru trasu. Ľudské telo je jeden veľmi nestabilný systém, musí byť stále korigované pomocou nervovej kontroly. Mikropohyby v rámci trasu sú následky fyziologických nervových dejov, ktoré upravujú hladkosť pohybu. Závisí od toho, aká je frekvencia pohybu, ktorý nazývame trasom, a aký je jeho rozsah, čiže amplitúda. Podľa toho môžeme hodnotiť, či je to tras fyziologický, či súvisí napríklad s termoreguláciou – keď sa človek trasie od zimy. Tras môže súvisieť aj so zníženou hladinou cukru – hypoglykémiou, vtedy ho nazývame nadmerným fyziologickým trasom.

Fyziologický tras je aj trasenie sa od strachu?
Rozrušenie a emócie zosilňujú takzvané oscilátory a tras sa tak stáva výraznejším. Ale to platí aj pri niektorých chorobách.

Zdravý človek vie tento tras trochu potlačiť, ale parkinsonik to nedokáže. Prečo?
Pretože tam je pôvod trasu trochu iný. Je spôsobený disfunkciou niektorých látok, najčastejšie hovoríme o nedostatku dopamínu. Je to naozaj tak, pretože keď ho nahradíme, tras sa stlmí alebo vymizne.

Trasie sa pacient aj v spánku?
Nie.

Prečo?
Je to veľmi zaujímavé, ale spánok má na tieto cykly tlmivý efekt, v podstate ako keby nevedomie obchádzalo reguláciu cyklov trasu.

Je možné tento tras rozdeliť na nejaké typy?
Sú na to rôzne klasifikácie a veľmi pochopiteľnou je, keď ho berieme z hľadiska, kedy sa prejavuje. Či v pokoji, ako je to u pacientov s Parkinsonovou chorobou, keď majú horné končatiny na opierkach stoličky alebo keď ležia. Potom je to tras posturálny, keď napríklad predpažia,...