Všetci sme aspoň raz počuli nejakú „zaručene pravdivú“ mestskú legendu. Najlepšie sa počúvajú večer, na chatách, stanovačkách, v táboroch. „Neraz ide o staré príbehy, ktoré sa opakovane recyklujú na spôsob modernej doby,“ zdôrazňuje folkloristka Mgr. ZUZANA PANCZOVÁ, PhD. (40). Čo nás na týchto povedačkách priťahuje? Na čo ich potrebujeme? Odkiaľ sa vzali a čo je na nich pravdy?

Téma

​

Dá sa aspoň približne určiť, kedy začali vznikať mestské legendy?
Nedá. A čo sa týka pojmu, je trochu zavádzajúci, v súčasnej terminológii sa používa skôr termín mestské povesti. Názov mestské legendy je prevzatý z anglického výrazu urban legends. Tento termín je zaužívaný v anglofónnych krajinách a slovo legend prekladáme do slovenčiny ako povesť. Pod legendami v slovenčine rozumieme skôr legendy o svätých alebo o kráľoch.

Povesti si zvyčajne spájame s históriou. Ako je to teda?
Súčasné povesti hovoria o súčasnej dobe, nie je to historická povesť. A zvyčajne sa týkajú vecí, ktoré prekračujú bežné normy toho, čo je správne, čo je príjemné, čo je morálne. Čiže sú to šokujúce príbehy, ktoré sú zasadené do reálneho prostredia – do súčasnosti a najčastejšie do miest. Klasické povesti boli totiž viazané skôr na vidiecke prostredie. Súčasné povesti sú zdanlivo akoby niečo moderné, ale sú to témy, ktoré často siahajú do hlbokej minulosti.

Takže sa vlastne iba obmieňajú a modernizujú?
Presne tak. Preto je to typický folklór, lebo sú to príbehy, ktoré sa voľne šíria a nikto nevie, kto ich vymýšľa. Zrazu sa objavia a často putujú tisícky kilometrov, takže ten istý motív, ktorý nájdete v Spojených štátoch a v Európe, zrazu objavíte aj v Ázii. Takto cirkulujú bez toho, žeby niekto tušil, kde sú ich zdroje.

To znamená, že slovenská a napríklad japonská „povedačka“ môžu byť rovnaké?
Existuje množstvo variantov, prispôsobia sa konkrétnemu prostrediu, vždy sú viazané na nejaké silné emócie a reagujú na aktuálnu spoločenskú situáciu v krajine alebo v danej lokalite. Je to pomerne komplikovaný jav. Šíria sa v rôznych vekových skupinách, napríklad pre adolescentov sú typické najmä nechutné historky a historky spojené so sexualitou. Mestské povesti sú viazané aj na politické udalosti, najmä tie, ktoré sa vyskytujú v čase vojen, katastrof a teroristických útokov. Potom ešte existujú šokujúce historky z bežného života. Motívov je neskutočne veľa a navyše šírenie príbehov sa neviaže len na ústne podanie, ale často sa šíria prostredníctvom autorských diel – kníh, televíznych seriálov.

A nie je to opačne, že sa seriály a najmä horory inšpirujú týmito historkami?
Je to obojsmerné. Autori často preberajú folklórne motívy, napríklad Arthur Conan Doyle v príbehoch o Sherlockovi Holmesovi. Známym príkladom je jeho Pes baskervillský.

Ako deti sme hltali Hitchcockove poviedky, pamätám si tú o hostinci, kde varili ľudí...
Áno, kanibalistické motívy s...