Osem rokov chránia divoké gorily nížinné aj tým, že ich učia zvykať si na ľudí. „Musíte ich naučiť, aby vás ignorovali,“ hovorí africký ochranár TERENCE FUH NEBA (31). V chránenej oblasti Dzanga Sangha v Stredoafrickej republike riadi program, ktorý chráni veľmi ohrozený druh primátov a ešte pomáha miestnym zarobiť. Platí tak vraj za „hriechy svojich otcov“. Čo si počať, keď proti vám beží gorilí samec alebo rozzúrený slon pralesný?

Téma

​Celý proces privykania divokých goríl na ľudí robíte v pralese hlavne kvôli turistom. Ako to vlastne prebieha?
Predovšetkým je nutné zabezpečiť danú oblasť, kde gorily žijú. Musíte si byť istí, že sa tam nedostanú pytliaci, pretože gorilia tlupa privyknutá na ľudí by sa nebála a mohla by sa stať pre pytliakov ľahkou korisťou. Potom určitú skupinu goríl sledujeme a každý deň za nimi chodíme do pralesa z nášho tábora. Tou skupinou sa väčšinou myslí jeden dospelý samec (ktorému sa kvôli sfarbeniu srsti hovorí striebornochrbtý samec, pozn. red.), samice a mláďatá.

Ako ďaleko od vás žijú?
Jedna z našich skupín žije celkom blízko, pol hodiny pešo. Navštevujeme však aj tlupu, ktorá je od nás asi hodinu. Momentálne sledujeme tri skupiny, ktoré sú každá v inom stupni zvykania si na ľudí. Majú sedem, pätnásť a deväť členov. Skupiny sa premiestňujú, preto je nutné ich stopovať, a v tom sú skvelí miestni ľudia z etnika BaAka (niekedy nazývaní pygmeji, pozn. red.), ktorí poznajú prales naspamäť a pomáhajú nám.

Takže gorily nížinné hniezdia každú noc inde?
Sťahujú sa dosť často a obvykle sú už o šiestej ráno na nohách. Veľmi však záleží na teplotách a ročnom období. Väčšinu dňa zháňajú potravu a jedia. To je pre ne vôbec najdôležitejšie, presúvať sa zo stromu na strom, vyhľadávať ovocie, lístie alebo rôzne púčiky a výhonky.

Čo je pre ne v prirodzenom prostredí najväčšie pochúťka?
Lesné ovocie. Pretože však rôzne druhy dozrievajú v rôznom čase, sťahujú sa podľa toho, ako ovocie dozrieva.

Rovnako, ako sa za potravou pred desaťtisícami rokov sťahovali aj praľudia?
Áno, je to veľmi podobné (smiech).

Ako sa k takejto skupine približujete?
V počiatočnom štádiu je to zložité, gorily sú plaché a nie je ľahké ich vôbec objaviť. Spočiatku ich sledujeme z diaľky. Väčšinou na tie pozorovania chodíme v troch – dvaja stopári a jeden zberač dát. Potrebujeme byť menšia skupinka, aby sme gorily neznervóznili alebo nevyplašili. A aj keď si postupne na ľudí zvyknú, malo by nás byť v skupine maximálne šesť, takže môžeme ...