Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
26.12.2018, 00:00

"Samu ma zaskočilo, ako zle to dopadlo." O adopcii, ktorá sa zmenila na peklo

Tak veľmi túžila po dieťati, že si s manželom adoptovali dvoch rómskych chlapcov.

"Samu ma zaskočilo, ako zle to dopadlo." O adopcii, ktorá sa zmenila na peklo
Zdroj: MAFRA/Ondřej Košík

A hoci to niekoľko rokov vyzeralo na príbeh s happy endom, nakoniec sa premenil na nočnú moru. Spelo to od začiatku k smutnému koncu? Dajú sa traumy z ústavu a gény prekonať láskou? Alebo je lepšie sa s divokosťou a inakosťou nejako zmieriť? Ale ako? O tom všetkom sa TEREZA BOUČKOVÁ (61), dcéra spisovateľa Pavla Kohouta a signatárka Charty 77, vypísala vo svojich knihách. V rozhovore pre TÉMU o tom najprv hovoriť nechcela. Ale pretože je to taká silná téma, tak sme sa pýtali, až sme autorku pozoruhodných próz Indiánský běh, Rok kohouta a Život je nádherný predsa len rozrozprávali.

Zdroj: Téma

Kedy sa vám naposledy videlo, že život je vlastne nádherný?
Mne to tak príde takmer každý deň. Myslím si, že teraz žijeme v nádhernej dobe. Aj keď politika okolo nás je dosť úbohá a demokratické hodnoty dostávajú na frak. Život je podľa mňa nádherný, keď ho môžeme mať aspoň trochu vo svojich rukách. Všetko, čo nás stretáva, dobré aj to zlé, nás môže posunúť ďalej. Ale je fakt, že keď som prežívala to, o čom som potom písala v Roku kohouta, tak som vôbec nemala pocit, že aj na zlom možno nájsť niečo pozitívne. Myslela som si, že príslovie „čo ťa nezabije, to ťa posilní“ absolútne neplatí. S odstupom času to nevidím tak pesimisticky.

V televíznom programe 13. komnata ste to obdobie zhodnotili tak, že ste všetky problémy okolo výchovy dvoch rómskych chlapcov, ktorých ste s manželom adoptovali, nakoniec zvládli so cťou. Pochopil som, že to teda s odstupom času neľutujete. Zrejme rovnako aj tí vaši dvaja chlapci, ktorým ste odovzdali lásku, akú by v ústave asi ťažko zažili...
Náš prostredný syn, ten druhý adoptívny, si myslí, že sme ho nikdy nemilovali. Aspoň nám to povedal, keď sme mu nedávno odmietli posielať peniaze na život s tým, že by si ich mal zarobiť sám, pretože je mladý a zdravý a nám peniaze tiež nikto nedáva len tak. Napísal nám, že to bolo to najhoršie, čo sa mu mohlo stať, že sa dostal k nám do rodiny. Že nás nemá a nikdy nemal rád. Vzplanuli emócie, on je vznetlivý, takže to neberiem úplne doslova, ale možno v ňom tento názor teraz prevážil. Asi hlavne preto, že sme mu nechceli posielať peniaze v hodnote balíkov, ktoré sme posielali najstaršiemu synovi do kriminálu. On to bral ako nespravodlivosť. Keď bol najstarší syn zatvorený, písal nám nádherné listy, kde sa za veľa vecí, ktoré nám vo finále vyviedol, ospravedlnil. Vo väzení sa dokonca stal vášnivým čitateľom mojich kníh (smeje sa).

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.