Pri mozgovej mŕtvici je zo všetkého najdôležitejšia čo najrýchlejšia odborná pomoc. V akej fáze cievnej mozgovej príhody sa postihnutý nachádza, keď už u neho vidíme jej prejavy, ako napr. ovisnutý kútik úst alebo obmedzenú hybnosť rúk?
Okolo osemdesiatpäť percent mozgových príhod je ischemických, teda spôsobených tým, že krvná zrazenina upchá mozgovú cievu. Zhruba tridsať sekúnd potom postihnutý človek ešte nič nespozoruje, pretože neuróny majú rezervu a fungujú ešte normálne, ale po tridsiatich sekundách im už energia dôjde. Ak je zasiahnutá napríklad ľavá mozgová hemisféra, tak pacientovi prestáva fungovať pravá polovica tela, môže sa v tom okamihu zrútiť na zem s nehybnými pravostrannými končatinami, a ak je pravák, tak súčasne prestane hovoriť či rozumieť. V tej chvíli začíname preteky s časom. Mozgové bunky v ischémiou zasiahnutom povodí (zásobovacej oblasti, pozn. red.) obmedzujú energeticky najnáročnejšiu činnosť – vedenie vzruchov a vyčkávajú, či nedôjde k obnoveniu zásobovania krvou. V tomto stave, ktorému hovoríme „ischemický polotieň“, čiže penumbra, vydržia neuróny len obmedzený čas.

​Mozog nevydrží dlho bez kyslíka. Po akom čase začnú neuróny v mozgu odumierať?
Čas prežitia jednotlivých neurónov závisí od ich umiestnenia v rámci ischémie. Už po prvých piatich minútach odumierajú prvé neuróny v centre ischémie (teda v mieste, kde došlo k upchatiu cievy, pozn. red.), kam nedosiahne zásobenie z okolitých prekrvených oblastí mozgu a kolaterálny obeh (ako kolaterály sú označované tepny prebiehajúce pozdĺž hlavného kmeňa, ktoré môžu pri uzávere kmeňa umožniť tzv. kolaterálny prietok. Kolaterálny obeh teda zabezpečuje prietok krvi v tkanive, ktorej prirodzený zdroj krvi bol vyradený, pozn. red.). Jadro ischémie sa postupne rozširuje k okrajom. Zhruba do šiestich hodín u väčšiny pacientov odumiera celé zasiahnuté povodie. U niektorých pacientov však časť neurónov prežíva aj dvadsaťštyri hodín od vzniku mŕtvice. Bohužiaľ, existuje aj časť pacientov, u ktorých nemáme čo zachraňovať a liečba môže byť úplne bez efektu už po troch hodinách od upchatia mozgovej cievy.

Postihuje krvná zrazenina nejaké centrá mozgu častejšie než iné?
Vzhľadom na to, že zrazenina v drvivej väčšine prípadov vyletí zo srdcového obehu, sú cesty, na ktorých zasiahne mozog s vyššou pravdepodobnosťou. Väčšinou býva postihnutá stredná mozgová cieva, ktorá zásobuje dve tretiny hemisféry, ale v podstate môže byť zasiahnutá ktorákoľvek časť mozgu. Najčastejšie to, bohužiaľ, býva to najdôležitejšie povodie, ktoré ovplyvňuje hybnosť alebo reč, preto sú výpadky týchto funkcií častejšími príznakmi mŕtvice než napríklad výpadok zraku.

Aké sú teda základné príznaky cievnej mozgovej príhody, pri ktorých by sme mali spozornieť a vyhľadať pomoc?
Tri hlavné príznaky sú pokles tváre (líca), zlá hybnosť – ochrnutie ruky a porucha reči. Tieto príznaky by mali poznať všetci, hlavne tí starší, ktorí sú rizikovou skupinou (najviac pacientov s mozgovou mŕtvicou je starších ako 75 rokov, pozn. red.). Aby pri spozorovaní ktoréhokoľvek z tých troch signálov u seba alebo u svojich blízkych okamžite volali záchranku. Hlavne žiadnu prehnanú ohľaduplnosť k lekárom, ako že nechcú rušiť v noci, že im zas tak veľmi zle nie je. Problém je, že mŕtvica nebolí. Pacient len niečo nemôže, takže starší človek si často povie, že to proste vydrží do zajtrajška. Áno, vydrží, ale my už mu nebudeme môcť p...