Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
26.01.2019, 00:00

GMO. Je genetická modifikácia hrozbou alebo spásou?

  • Stačí malý, ale presný zásah v spletitej štruktúre genetickej informácie a dejú sa doslova zázraky.
  • Kozy vybavené génom pre pavúčiu bielkovinu doja v mlieku materiál pre výrobu chirurgických nití s unikátnymi vlastnosťami.
  • Geneticky modifikovaný moskyt je odolný proti malárii a komár prenášajúci na samičky gén neplodnosti zatočí so žltou zimnicou alebo s vírusom zika.
  • Vedci v genetických modifikáciách vidia účinnú zbraň proti chorobám, tí ostatní skôr dielo diablovo.
  • „Nemali by sme nad nimi ohŕňať nos. Je to naše posledné tromfové eso v rukáve,“ myslí si o GMO (geneticky modifikovaných organizmoch) prof. Ing. JAROSLAV PETR (61), DrSc., z Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Prahe.
GMO. Je genetická modifikácia hrozbou alebo spásou?
Zdroj: Dreamstime

Európania majú ku GM produktom veľký odpor. Kde sa tá nevraživosť voči nim berie? Čoho sa bojíme?
Máme zažitú predstavu, že konzumáciou takej suroviny sa do nášho organizmu dostanú nejaké cudzie, prípadne škodlivé gény. Ľudia si navyše gény predstavujú ako DDT (insekticíd, prípravok určený na hubenie hmyzu, pozn. red.), skrátka niečo, čo v potrave normálne nemá byť, pretože „normálne potraviny predsa žiadne gény neobsahujú a do potravín sa dostávajú zatiaľ len zásahom génových inžinierov“. S touto predstavou sa GMO zle akceptuje. Pritom každý z nás denne zje veľa dedičných informácií iných organizmov. Z jabĺk, mrkvy, mäsa bežne prehĺtame vírusy a baktérie. Na to všetko je náš tráviaci trakt zariadený, dokáže to rozložiť. Takto sa dedičná informácia jednoducho neprenáša. Je to úplne zbytočná obava a umelo vytvorený problém. Ak dostanú šancu, môžu nám geneticky modifikované plodiny v mnohých oblastiach pomôcť. Stojíme teraz totiž na samom počiatku veľkej vedeckej revolúcie.

Čo také prevratné sa deje?
Sme na prahu rovnako veľkej zmeny, akou bolo prečítanie DNA. Naučili sme sa zasahovať a rôzne upravovať genetickú informáciu. Doteraz to však bola streľba do tmy. Podobne, ako keď stojíte pred stodolou a naslepo vystrelíte. Niekam sme sa trafili, ale vopred sme netušili kam. Klasické metódy génového inžinierstva umožňovali vnášať vybrané úseky molekuly DNA do dedičnej informácie najrôznejších organizmov, ale nebolo možné vopred určiť, kam sa tieto molekuly zabudujú. Napokon, práve toto nám odporcovia genetických modifikácií vyčítali a mali pravdu. Nemali sme to pod kontrolou.

Čo sa teda zmenilo?
Objavili sa nové, úspešnejšie techniky. Sľubný je napríklad CRISPR-Cas9, pre ktorý sa v laboratórnom žargóne vžil zjednodušený názov „krispr“. Je to taký „sliediaci pes“, ktorý dokáže „vyčuchať“ v dedičnej informácii vybranú sekvenciu písmen genetického kódu. Úspešnosť zásahov do DNA sa tak zvýši na neuveriteľných 90 percent. A už nestrieľame do tmy! Malým cieleným zásahom môžeme v obrovskom genóme (cicavčí má 3 miliardy písmen) vykonať presne takú zmenu, akú potrebujeme. Ide o zmeny také jemné a precízne, že sa prakticky nedajú odlíšiť od tých, ktorých sa dopúšťa sama príroda.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.