Európania majú ku GM produktom veľký odpor. Kde sa tá nevraživosť voči nim berie? Čoho sa bojíme?
Máme zažitú predstavu, že konzumáciou takej suroviny sa do nášho organizmu dostanú nejaké cudzie, prípadne škodlivé gény. Ľudia si navyše gény predstavujú ako DDT (insekticíd, prípravok určený na hubenie hmyzu, pozn. red.), skrátka niečo, čo v potrave normálne nemá byť, pretože „normálne potraviny predsa žiadne gény neobsahujú a do potravín sa dostávajú zatiaľ len zásahom génových inžinierov“. S touto predstavou sa GMO zle akceptuje. Pritom každý z nás denne zje veľa dedičných informácií iných organizmov. Z jabĺk, mrkvy, mäsa bežne prehĺtame vírusy a baktérie. Na to všetko je náš tráviaci trakt zariadený, dokáže to rozložiť. Takto sa dedičná informácia jednoducho neprenáša. Je to úplne zbytočná obava a umelo vytvorený problém. Ak dostanú šancu, môžu nám geneticky modifikované plodiny v mnohých oblastiach pomôcť. Stojíme teraz totiž na samom počiatku veľkej vedeckej revolúcie.

​Čo také prevratné sa deje?
Sme na prahu rovnako veľkej zmeny, akou bolo prečítanie DNA. Naučili sme sa zasahovať a rôzne upravovať genetickú informáciu. Doteraz to však bola streľba do tmy. Podobne, ako keď stojíte pred stodolou a naslepo vystrelíte. Niekam sme sa trafili, ale vopred sme netušili kam. Klasické metódy génového inžinierstva umožňovali vnášať vybrané úseky molekuly DNA do dedičnej informácie najrôznejších organizmov, ale nebolo možné vopred určiť, kam sa tieto molekuly zabudujú. Napokon, práve toto nám odporcovia genetických modifikácií vyčítali a mali pravdu. Nemali sme to pod kontrolou.

Čo sa teda zmenilo?
Objavili sa nové, úspešnejšie techniky. Sľubný je napríklad CRISPR-Cas9, pre ktorý sa v laboratórnom žargóne vžil zjednodušený názov „krispr“. Je to taký „sliediaci pes“, ktorý dokáže „vyčuchať“ v dedičnej informácii vybranú sekvenciu písmen genetického kódu. Úspešnosť zásahov do DNA sa tak zvýši na neuveriteľných 90 percent. A už nestrieľame do tmy! Malým cieleným zásahom môžeme v obrovskom genóme (cicavčí má 3 miliardy písmen) vykonať presne takú zmenu, akú potrebujeme. Ide o zmeny také jemné a precízne, že sa prakticky nedajú odlíšiť od tých, ktorých sa dopúšťa sama príroda.

Aj tá vyrába geneticky modifikované organizmy?
Samozrejme. Keď prepisuje tie tri miliardy písmeniek, sem-tam sa pomýli. Nejaké to písmenko genetického kódu vypustí, inokedy pridá. Niektorý gén tak stratí svoju funkciu, iný vďaka prechmatu svoj výkon posilní. Následky takéhoto preklepu môžu byť fatálne, ale rovnako tak môžu organizmu priniesť aj nejaké vylepšenia. Produktom pradávnej genetickej modifikácie je napríklad aj taká priadka morušová. Dedičnú informáciu jej zmenil prírodný vírus už pred pár miliónmi rokov.

Nie je takým príkladom samovoľnej genetickej modifikácie, ale s neblahými následkami, aj antibiotická rezistencia?
Rozhodne. Odolnosť baktérií voči antibiotikám vzniká na princípe genetickej modifikácie. Baktéria totiž obsahuje plazmid, čo je malá kruhová DNA. Ak tento plazmid kóduje rezistenciu na niektoré antibiotiká a uvoľní sa do životného prostredia, kde ho stretne iná baktéria, potom aj táto získa rezistenciu. A postupne si ju medzi sebou odovzdávajú. Je to taká burza. Ale uvediem iný, masovejší príklad takej prírodnej genetickej modifikácie. Keď chcú génoví inžinieri uľahčiť prenos génov do buniek, vystavia ich elektrickému výboju. Membrána, ktorá bunku obklopuje, má totiž určitý elektrický potenciál, ktorý bráni prenikaniu látok zvonku dovnútra bunky. Pomocou elektrického výboja tento potenciál dočasne vybijete a v tej chvíli môže cez membránu preniknúť čokoľvek. A teraz si predstavte, že niekde na lúke alebo v lese udrie blesk, čo je naozaj poriadny elektrický výboj. Odhaduje sa, že v tej chvíli sú okolo tisícky baktérií, ktorým sa otvoria membrány a ich póry berú všetko, čo je okolo. Príroda neustále genet...