Vraj sa naša „reč“ očí vyvinula z tímovej spolupráce praľudí, ktorí si toho potrebovali pohľadom povedať veľa, na rozdiel napríklad od medveďov...
Áno, pretože sme dlhodobo žili v kmeňových spoločenstvách, kde od pohľadu záviselo aj prežitie skupiny, keďže pravekí lovci na seba nemohli pri love volať a museli sa teda vedieť dorozumievať inak. Navyše prvý milión rokov sa naši prapredkovia dorozumievali bez verbálnej reči. Náhoda nie je ani to, že napríklad dnešné ženy „čítajú“ pohľady oveľa lepšie ako muži. Keďže dieťa prvé tri roky života nehovorí, musí žena z pohľadu bábätka spoznať, kedy je hladné a čo ho napríklad bolí, pretože nie vždy sa dieťa vyjadruje plačom. Ten je pre dieťa síce najjednoduchší, ale 80 percent sociálnej komunikácie medzi matkou a dieťaťom prebieha pohľadmi. Aj preto sa ľudské oko takto vyvinulo, a preto ho označujeme za hlavný kanál neverbálnej komunikácie.

​Je teda pohľad pri dorozumievaní dôležitejší než napríklad posunky, gestá či jednoducho zvyšok „reči tela“?
Už v staroveku sa hovorilo „strážiť si niečo ako oko v hlave“, teda dôležitosť oka intuitívne chápali už vtedy. Hoci máme päť zmyslov, 80 percent všetkých informácií, ktoré človek počas života získava, prenáša oko. Na hmat, chuť, sluch a čuch zostáva zhruba po 5 percentách. A oko nielenže informácie prijíma, ale tiež ich vysiela.

Práve to vysielanie a jeho čítanie pri očnom kontakte mi pripadá najzáhadnejšie.
Používa sa to napríklad v kriminológii pri výsluchoch. FBI má vo virginskom Quanticu akadémiu, kde učí známy expert Joe Navarro, kubánsky emigrant a ich najviac vyznamenávaný agent. Ten dlhodobo odzerá správanie ľudských očí, ku ktorým však patrí aj obočie, oblasť pod očami, vrásky alebo očné viečka. Svoje poznatky sformuloval do teórie vypočúvacej techniky a pri nej kladie hlavný dôraz práve na sledovanie očí. Pri nich rozoznáva 35 polôh. Ukazuje to napríklad na konkrétnom prípade ženy, ktorá na políciu prišla nahlásiť zmiznutie dcéry. Na tlačovej konferencii ju potom snímali desiatky kamier a agenti FBI upozornili políciu, že pohyby očí, obočia a očných viečok tejto matky nezodpovedajú tomu, že hovorí pravdu. Predstierala plač, pohnutie a hlboké emócie, ale nepohla pritom obočím. Keď však plačete alebo plač zadržiavate, tak sa vám nad očami vždy urobia také dve-tri vrásky. A ona si síce utierala oči papierovou vreckovkou, tlačila zo seba slzy, ale okolie očí sa jej ani nepohlo. A, naopak, keď o svojej zmiznutej dcére hovorila, tak sa jej zakaždým zúžili zreničky. Evolúcia to pritom urobila tak, že keď niečo neznášame alebo nenávidíme, tak na to reagujeme zúžením zreničky. Tá je schopná sa až štyrikrát zväčšiť a až štyrikrát zmenšiť a podľa toho je možné spoznať, či vás druhý človek vidí alebo nevidí rád. Naopak, keď sa zornička rozšíri, tak to značí napríklad aj sexuálny záujem....