V roku 2008 publikoval spoločný tím bádateľov americkej University of Minnesota a čínskej Lanzhou University v časopise Science pozoruhodnú štúdiu. Tá ukazuje, že v starovekej Číne dochádzalo k najväčším sociálnym búrkam v čase, keď málo pršalo.
Pád troch dynastií
V rokoch, keď boli v severnej Číne letné monzúny najslabšie a bolo teda najväčšie sucho, padli po ľudových nepokojoch hneď tri vládnuce dynastie – Tchang (9. storočie), Jüan (14. storočie) a Ming (17. storočie). Silný letný monzún s vytrvalými dažďami, naopak, prevládal počas jedného z čínskych „zlatých vekov“, keď v 10. – 12. storočí vládla dynastia Severný Sung. Práve vtedy sa stala hlavnou plodinou v Číne ryža a populácia sa zdvojnásobila.
Množstvo zrážok v jednotlivých rokoch z čias starovekej Číny zistili vedci z analýzy vrstiev stalagmitov (druh kvapľov) v podzemných jaskyniach, starých až 1 810 rokov. Suché počasie bez zrážok je spojené aj s pádom mayskej civilizácie. Ostatne, nie je sa čomu čudovať – čím menej vody, tým horšia úroda. A čím menej obilia, tým väčšie riziko hladomoru, a teda aj sociálnych nepokojov. Kvôli neúrode po prudkom ochladení klímy, ktorú vyvolali osemmesačné výbuc...
Zostáva vám 85% na dočítanie.