Stojím na detských toaletách v jasličkách. Mám na sebe flanelové pyžamko, rovnaké ako všetky ostatné deti. Toalety sú spoločné pre dievčatá aj chlapcov. Pani učiteľka na mňa kričí. Chlapci totiž cikajú po stojačky a ja som to tiež chcela vyskúšať, ale nedopadlo to slávne, okrem seba a pyžamka som ocikala aj podlahu.

​To je moja najstaršia spomienka, mám v nej asi dva roky a práve ju hovorím psychiatrovi profesorovi MUDr. Jozefovi Haštovi, PhD. (69), keď sa v jeho ordinácii začneme rozprávať o spomienkach. „Detské spomienky môžu byť zradné,“ usmieva sa odborník. „Je dosť možné, že spomienka, ktorú opisujete, nie je tak celkom vašou spomienkou.“ Ako to? Čia spomienka to potom je?

Ako funguje pamäť

Zrejme každý vie, že pamäť sa delí na krátkodobú a dlhodobú. Do tej krátkodobej si ukladáme informácie, ktoré sa k nám práve dostali – napríklad, že sa minulo mlieko a treba ho ísť kúpiť, alebo keď vám šéf diktuje pokyny, ako máte prerobiť odovzdanú prácu. Takýchto vecí sme schopní súčasne si zapamätať len obmedzené množstvo, hoci niektorí si vďaka tréningu a mnemotechnickým pomôckam dokážu krátkodobú pamäť výborne vycvičiť.

„Keď však hovoríme o spomienkach, máme na mysli dlhodobú pamäť,“ vysvetľuje profesor Hašto a dodáva, že i tu rozlišujeme dva typy – deklaratívnu a implicitnú pamäť. „Deklaratívnu si môžete predstaviť ako uložené spomienky na udalosti, situácie, ľudí, poznatky. Implicitnú pamäť tvoria naše motorické zručnosti ako bicyklovanie, plávanie či hra na klavíri.“ Implicitnú pamäť používame nevedomky, teda nepotrebujeme sa sústrediť na to, ako sa správne bicyklovať, robíme to akosi automaticky, keď si sadneme na bicykel. „Skôr naopak, ak by sme si chceli vedome vybaviť, ako sa má bicyklovať, tak by sme zautomatizovaný proces mohli narušiť a nešlo by nám to.“

Každá zo spomínaných pamätí používa inú časť mozgu. Implicitná pamäť používa amygdalu, malý mozog a bazálne gangliá, ktoré sa nachádzajú pod mozgovou kôrou. Deklaratívna pamäť sa ukladá v mozgovej kôre v spolupráci s hipokampom. Práve hipokampus spôsobuje, že si nepamätáme na to, ako nás v ranom detstve prebaľovali či kočíkovali. „Táto časť mozgu totiž dozrieva v období od dvoch do štyroch rokov. Ale to neznamená, že by zážitky z nášho raného ...